Song *

I’m the cold rain
that soaks up into your pale milky skin

I’m all your pain
waiting for coming to the surface

I’m trapped in a cage carved from your violence
that keeps me to stay alive

I’m the voice you hear before you leap
to depth of shot that flows absently by you

I’m the grasp that smoothed your lies
and you’re coming in a thunderstorm

I can’t face another morning
Till I sweep away
Till I hold my last chance
Till I squeeze you from my way

Everything I ever needed is sinking with you
All I am is somewhere in the distance
I can’t reach my mind
I can’r reach...

O inšpirácii-neinšpirácii

Poznáte to, chcete písať, ale neviete o čom. Celý deň mám otvorený texťák, chodím po dome, hľadám inšpiráciu všade možne; v kuchyni – néni, v telke – néni ( za to ujo Schwarzenegger tam bol), v hrnčeku na kávu – néni, chodíte, hľadáte na miestach, kam normálne ani nechodíte, napríklad v letnej kuchyni – vedeli ste, že máme letnú kuchyňu? No ano, ale tam bol len bordel a inšpirácia ako keby vzala roha a odsťahovala sa na Hawai. Skúmala som dokonca aj obrazy v obývačke, inokedy si ich ani nevšimnem, chodím s čajom v ruke a vyzerám ako tí starí ľudia v múzeu, čo sa do každého obrazu zahľadia tak na pol hodinu a vyzerajú hrozne intelektuálne, nikdy som to nechápala. Mne by asi nepomohlo ani keby som sa snažila vyzerať aspoň trochu intelektuálne, ono je to docela ťažké mať dôstojnosť keď sa flákate po dome v pyžame s mrtvými mačkami, s každou ponožkou inou a bodkovanou šálkou v ruke, a ten hairstyle – čo si budeme nahovárať... Od nervozity si už ohrýzam prsty – tak by som sa chcela dotknúť klávesnice a ťukať, až by som dostala do ruky kŕč. Ale ono stále nič. To je z tých prázdnin, určite, žiadna škola = žiadna komunikácia s ľuďmi = kríza z nedostatku rozprávania. A teraz, keď aj drahá Lindie išla niekam... preč (asi mi vzala aj tú inšpiráciu – to by som asi nebola ja, keby som to nemala na koho zhodiť). Proste sa musím s niekým podeliť o tie moje denné žvásty – a väčšinou to schytá blog. „Určite to je tým, že máš málo príležitostí, keby si celý deň nebola doma, tak ti určite niečo napadne.“ - S tým teda nesúhlasím, mňa predsa dokáže inšpirovať hocijaká blbosť...Tiež sa čudujem, že niekedy mám také produktívne dni, že píšem na stôl, píšem na zadné obálky kníh, píšem cez noty na gitaru. Rozmýšlam nad príbehom, chcelo by to nejakú novú postavu, alebo nie, a trhám jeden papier za druhým, až mám na stole hromadu pokrčených papierov – a žiadna poviedka, čo by stála za to. Pustím si nejakú hudbu – to je nápad! To ma vždy dokáže inšpirovať. Joy Division – príliš depresívne, Billy Talent – príliš hlučné, Nick Cave – príliš... príliš. Chce to niečo nové, niečo, čo si zamilujem, budem to počúvať stále dookola, budem sa v noci budiť a zapínať iPod, budem nútiť priateľov, aby si to pustili, aspoň kúsok, úplne malý kúsok – a budú to tiež milovať. A tak hľadám, otvorím my beloved Google – chcelo by to niečo hodne alternatívne, hovorím si. Paolo Nutini – Daydream! Ano! Je to tak iné od môjho štýlu, ale who cares, keď mám konečne svoju inšpiráciu?

I Had My Eyes Open Wide For All That Time

Rozhodla som sa, že tento rok kúpim rodine a známym k Vianociam samé užitočné darčeky, svoj pôvodný úmysel sa mi nepodarilo splniť ovšem už pri darčeku pre bratra, takže asi daddymu zas kúpim kravatu so spievajúcim sobom, pretože sob nepredstavuje nič komerčné a umelé ako napríklad Santa Claus, je to proste len sob. Až raz nebudem sláviť X-mas s rodinou a budem si môcť ozdobiť strom sama, dám naň reťaze z popkornu, namiesto saloniek na ňom budú visieť lízatka a také tie malé cukríkoidné Snickersky, ktoré mi vždy prinesie ynglend teta, žiadna ozdoba nebude mať pár, nebude tak symetrický ako keď ho zdobí matka, určite to spravím úplne inak. Moja matka má na to nakreslený plán, celý strom je rozdelený na sektory A, B, C, D; sekcie - predné, zadné, v strede; a podskupiny - vetvička 1 až 8 (lol, áno, je vtipné sledovať, ako ho zdobí). A potom sa divíte, po kom som zdedila ten perfekcionalizmus. Minulý rok som ho zdobila ja. Tak... hm... spontánne... a spokojná so svojou prácou som šla von. Keď som sa vrátila, už bol prerobený na sektory. Maminka by neprežila, keby nemala systematický stromček. Potom je úplne jak z tých filmov, lol, ale je to krásne.
I had my eyes open wide for all that time, and maybe it wasn't the best way to get hurt

tYiM1

Chcela som ísť dnes skoro spať, určite by som zaspala, bola som už o ôsmej unavená tak, že som zaspávala už len pri predstave toho, že zavieram viečka. Máme zajtra prázdniny. V piatok stretnutie s redakciou Štafety. Asi pôjdeme na Madagaskar, možno mi to aspoň trochu zdvihne náladu. Do žiadneho Holandska nechcem ísť, budem sa musieť veľmi ovládať a nie, nie som na to zvyknutá! Viem tak krásne vytrhávať časti viet z kontextu. Vždy som vedela, že to bude tak... iné... tak moc odlišné, všetko tomu nasvedčovalo a všetko k tomu celkom jasne viedlo, stačilo by sa len nad tým trochu zamyslieť... ale to by som asi žiadala veľa. Vždy sa nejak snažím pomôcť, ale nie som si istá, či je niekto, kto by bol ochotný sadnúť na prvý vlak, alebo nie vlak, lietadlo, lietadlo znie viac tragicky, a prišiel by za mňou, keby som to potrebovala. Stále sa musím nejak uisťovať.
A ono je to vlastne úplne jedno. Aj tak nikto, kto mi napísal "I'll type to you later" mi už nikdy neodpísal. Oh, someone turned my iTunes to Sigur Rós.

I Wish I Could Save A Melody Of Songs As Words

and days are darker
and i watch you
as you are sadder

a hug and you're happier
a gun and you'd shot yourself
when I disappear

a kiss with no meaning
i'll be there forever
and you're leaving

now

there's no place for fear
when i whisper
you always hear

i liked this way
was there any?
you should wait

you should wait for me
and you're leaving
now now now

No, tak aspoň, že je to produktívne mať depku... Fakt... Možno sa tá poem raz objaví v nejakej knihe s názvom "Are you stoned, if you're reading this shit?" alebo tak...