Rozhodla som sa, že tento rok kúpim rodine a známym k Vianociam samé užitočné darčeky, svoj pôvodný úmysel sa mi nepodarilo splniť ovšem už pri darčeku pre bratra, takže asi daddymu zas kúpim kravatu so spievajúcim sobom, pretože sob nepredstavuje nič komerčné a umelé ako napríklad Santa Claus, je to proste len sob. Až raz nebudem sláviť X-mas s rodinou a budem si môcť ozdobiť strom sama, dám naň reťaze z popkornu, namiesto saloniek na ňom budú visieť lízatka a také tie malé cukríkoidné Snickersky, ktoré mi vždy prinesie ynglend teta, žiadna ozdoba nebude mať pár, nebude tak symetrický ako keď ho zdobí matka, určite to spravím úplne inak. Moja matka má na to nakreslený plán, celý strom je rozdelený na sektory A, B, C, D; sekcie - predné, zadné, v strede; a podskupiny - vetvička 1 až 8 (lol, áno, je vtipné sledovať, ako ho zdobí). A potom sa divíte, po kom som zdedila ten perfekcionalizmus. Minulý rok som ho zdobila ja. Tak... hm... spontánne... a spokojná so svojou prácou som šla von. Keď som sa vrátila, už bol prerobený na sektory. Maminka by neprežila, keby nemala systematický stromček. Potom je úplne jak z tých filmov, lol, ale je to krásne.
I had my eyes open wide for all that time, and maybe it wasn't the best way to get hurt
Saturday, 13 December 2008
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment