Chcela som ísť dnes skoro spať, určite by som zaspala, bola som už o ôsmej unavená tak, že som zaspávala už len pri predstave toho, že zavieram viečka. Máme zajtra prázdniny. V piatok stretnutie s redakciou Štafety. Asi pôjdeme na Madagaskar, možno mi to aspoň trochu zdvihne náladu. Do žiadneho Holandska nechcem ísť, budem sa musieť veľmi ovládať a nie, nie som na to zvyknutá! Viem tak krásne vytrhávať časti viet z kontextu. Vždy som vedela, že to bude tak... iné... tak moc odlišné, všetko tomu nasvedčovalo a všetko k tomu celkom jasne viedlo, stačilo by sa len nad tým trochu zamyslieť... ale to by som asi žiadala veľa. Vždy sa nejak snažím pomôcť, ale nie som si istá, či je niekto, kto by bol ochotný sadnúť na prvý vlak, alebo nie vlak, lietadlo, lietadlo znie viac tragicky, a prišiel by za mňou, keby som to potrebovala. Stále sa musím nejak uisťovať.
A ono je to vlastne úplne jedno. Aj tak nikto, kto mi napísal "I'll type to you later" mi už nikdy neodpísal. Oh, someone turned my iTunes to Sigur Rós.
Wednesday, 3 December 2008
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
2 comments:
All you have to do is call my name - and I'll be there, on the next train... Fakt. A pojeď na IAMX do Práglu, 14. 12. Dám Ti pusu na tvář a budu poslouchat.
Oh. Lindie. Ďakujem.
Post a Comment