Je mi hrozne teplo, nie som ani trochu hladná a asi aj ja mám už len veľmi málo času. Vlastne oveľa menej než Ty, alebo Vy, alebo tamtí ľudia, alebo ktokoľvek iný. Tak to cítim. Bezmocne nie je to pravé slovo, ale napadne vás ako prvé.
Do Záložiek som si zaradila GoodReads, aj keď ma to sprvu fakt naštvalo; ukľudňujem sa písaním siahodlhých mailov; potrebujem TV kartu a raz prídu dni, kedy vám budem rozprávať o krabiciach cereálií (a myslím, že to bude dosť skoro), lebo keby som mala toto, už by som vám dala pokoj.
Keď som sa už dozvedela, že tento blog niekto aj číta, mohla by som sa konečne spamätať a začať písať posty na úrovni. Každopádne sa nad tým budem zamýšlať. (Neverila som, že ešte niekto používa slovo stalker v slovenčine a v správnom zmysle, milujem.)
Celý deň si hryziem necht na palci, hrýzla som si ho, keď som ráno vošla do kúpeľne, keď som si robila čaj a aj keď som ležala na lavičke v školskom parku. A nevedela som rozlíšiť, či mi vibruje brucho, alebo mobil. Či vibrujem ja, alebo elektrický budík. Pretože, well, ani Vy neviete také veci rozpoznať dopredu.
Keď mi veci vychádzajú tak ako majú, tak je to možno ešte horšie, pretože na ten pocit nie som zvyknutá. Hovorím to často, však? Mala by som si ísť prepísať chemču.
Za chvílu si musím ísť do sporiteľne vybaviť novú platobnú kartu, matka ma stále vráža do situácii, kedy sa mám správať dospelo a pritom si stále myslí opak. Možno si dám ako obrázok cover Absolution.
2 comments:
#1 stalker´s report: len tak pre poriadok, tie posty sa uz davno vymykaju nejakemu priemeru :P ver mi,viem,o com hovorim :D
No však to ja viem, že sa vymykajú priemeru, sú hlboko pod priemerom. xD
Ale ďakujem, Ty to vieš, že si to vážim, že? *:
To ma teší, že vieš o čom hovoríš, slečna žurnalistka (:
Post a Comment