R.

Zase mi prišiel mail s ponukou objednať si lístky na koncert Blur. Privádza ma to do zúfalstva. Možno v tom Anglicku ale nakoniec fakt skončím niekde medzi mliečkovo tancujúcimi ľuďmi s príliš indie vzhľadom a krásnym prízvukom.
Slečna z banky po mne chcela deväť podpisov, nepamätám si, že by som pri vybavovaní starej karty podpisovala toľko papierov. Viete čo si myslím o tej svojej patetickosti? Je zlá. Narúša mi ten môj realistický prístup, s ktorým si už dlhšiu dobu nažívam v symbióze. Úprimne dúfam, že je to len chvíľkový stav. Pretože asi fakt nemám byť prečo nešťastná.
A keď si čítam niektoré tie svoje staré posty, hovorím si, že je to posun. Aj keď možno ak si budem za rok čítať toto, tiež budem hovoriť Oh... my... god, alebo sa posuniem tak ďaleko, že to ostane len pri takom tichom uhcht.
Vezmem si borca, čo vie tancovať na Arcade Fire, je to tak prosté.
Myslíte, že bude zase august?