Košulu v H&M už nemali a keď oficiálne začínalo kino, my sme ešte sedeli v KFC, ale samozrejme sme prišli na čas a stále nechápem prečo na tú originál verziu s titulkami prišlo tak málo ľudí. Ujo Voldy za mlada bol veľmi roztomilý, ale ešte neviem, ako prežijem HP sedmičku. Snáď stačí dúfať, že Rowlingová vydá druhú verziu knihy, kde Voldy nezomrie. Na druhú stranu som plne súcitila s Hermionou a celé to bolo trochu viac dojemné než som čakala.
Mala som pekný nápad ako nadviazať rozhovor s predavačom v kníhkupectve, pretože Snuff mal úplne iné rozmery než by moja polička s knihami mohla akceptovať, vlak voňal trochu ako banánové mlieko, ale ťažko povedať, môžem sa mýliť. Vy sa môžte mýliť.
Potrebovala by som napísať knihu, ale vôbec neviem ako na to. T. Morrison hovorí, že ak je kniha, ktorú by som naozaj chcela prečítať, ale ešte nebola napísaná, mala by som ju napísať. Áno, jedna taká kniha by tu bola. A myslím, že aj viac. Dôležité je písať pravdu a zároveň byť vtipný, pretože keď niekto píše o tragických veciach tragicky, je to ako keby ste jedli nejaký hnusne mastný kus prerastnutého mäsa, prikusovali k tomu maslo a zapíjali to kuracím vývarom. Mňamka, což? Vždy som chcela byť trochu viac drzá, aby som ľuďom ukázala, že nie sú mojími priateľmi. O tragických veciach sa dá totižto písať len vtipne. Inak by som na to fakt nemala guts. Nie som tak dobrý priateľ ako skôr niekto, kto je závislý na ľuďoch. Niekto, kto spí vo vašej posteli, číta vaše knihy, raňajkuje váš posratý vanilkový puding, ale vy to nie ste. Niekto, kto chodí v tých istých botách ako vy, ale nechodí na tie isté miesta. Niekto, kto vám dáva na výber.
No comments:
Post a Comment