Na Facebooku mám každý deň update od Chocolate Chip Cookies fansite, čo mi pripomína, že som ešte stále nedostala ten recept na cookies s arašídovým maslom. Nepíšem si emo statusy, nedávam si čiernu linku pod oči, neplačem do cereálií, ako by si niekto, kto so mnou vstával vo februárové rána, mohol myslieť, ale problém je ten, že so mnou nikto nevstával a nechcel sa pozerať ako naberám cereálne vločky na malú lyžičku a pomaly ich jem - lyžičku musíte držať zo strany, nie z predu, kolmo na ústa, pretože to patrí k základom etikety Angličanov. Nemám na sebe šedé tričko a dokonca nepijem ani karamelový čaj. Ale aj tak to bolí.
Skôr či neskôr príde chvíľa, keď aj vy prestanete jesť a prevlečiete RfP náramok cez ruku; nemám v izbe telku a už ma to solídne sere; je tu hrozné ticho; ticho jak v hrobe. Všetko je zmotané do seba ako júnové číslo NME a neviem, v koho moci je, aby to rozmotal, aby sa dali prečítať články vo vnútri; aby to bolo všetko jasnejšie.
No comments:
Post a Comment