Pamätám si to "třeba AM by už konečně mohli přijet" na Lindinom blogu, very clearly, guys. Ostatne už bolo na čase, už len preto, že takto pred rokom som mala Teddy Pickers na repeat a už len preto, že s tým názvom Humbug to docela odflákli. A preto, že nám nevyšli tí BT a Subways.
Vstávala som o štvrtej ráno, teda vlastne oficiálne až o piatej, pretože som mala hrozné nervy, že sa niečo posere, takže potom o jednej v noci som mala mžitky pred očami a videla som všetko dvakrát, dva odrazy v zrkadle, dve zubné pasty, keď som sa pozrela dole na svoje štyri ruky, videla som štyri konverzy...
O pol ôsmej ráno sú všetky obchody vo Vaňkovke zavreté a vy len chodíte dookola a hrajete sa na cudzinca v McDonalde (Only muffin, please.) a všetko je skoro ako z Breakfast at Tiffany's a hovoríte si, že ste vo Vaňkovke v noci ešte neboli, pretože pol ôsmej je u mňa ešte noc a bolo by fajn hovoriť Good night namiesto Good morning, aj keď nemáte komu, pretože všetci vstávajú cez víkendy až po ôsmej.
Celý čas si tu spievam Nutiniho, asi som rada, že som ten song našla až teraz a The Good, The Bad and The Queen (myslíte, že tým narážajú na bristskú kráľovnú?) sú fakt fakt dobrí, to len taká malá hudobná vložka predtým, než začnem rozprávať o tom, ako mal Alex tričko The Vines.
V Hradci sme zašli na ňam fitness salad - ono sa to tak fakt volalo, nemyslite si, že žijem až tak zdravo, normálne tu mám teraz krabicu čoklidky s nemeckým kzichtom on it, len preto, že Lindin daddynko si myslí, že mi doma nedávajú jesť alebo ja neviem čo. Ostatne to bolo ale veľmi milé a niekedy jednoducho radšej počúvam než rozprávam a myslím si, že je to lepšie ako tie stavy, keď pod vplyvom sugar rush rozprávam celé hodiny a keď niekto chce len medzi jednotlivými vetami povedať "Uhm, aha", tak mu vynadám, nah mi neskáče do reči, ale toto asi fakt nebol tento prípad. Bola som totiž vystresovaná z toho, že Alex spadne zo stageu, alebo že stratím boty v tom moshpite. Moje obavy nakoniec boli oprávnené, pretože sa mi stratila Linda (som sa ale začala naozaj báť, keď nevolala naspäť), ale po troch songoch som zistila, že si nikto asi starosti nerobí, tak som skákala ďalej a dokonca zvládam aj fotiť, aj písať text message, a aj spievať When the Sun Goes Down, proste multitasking as life theory. Následne bola ale zas nájdená, takže good job. A nepamätám si, že by som niekoho za jeden deň tak veľa krát objala (anyway, morning hugs sú aj tak the greatest ones).
Ale odbočujem od témy, chcela som rozprávať, jak sme kvôli AM museli prežiť nejakú obskúrnu českú kapelu, stretli sme Ve, Evičku, Danielku, Dominika, Ertla, Jenny (fuck ale aj L. L. má taký podobný kzicht, nie?), Kláru, Vrtca, bože a ja už neviem, lebo ja som akože strašlivo hanblivá... ale strááášne rada sa zoznamujem s novými ľuďmi. Len potom na nich hľadím a počujem samé blah blah blah a keď sa otočím, netuším ani to, ako sa volali. xD
Hneď nato sme sa aspoň dočkali Hadouken!, ktorí boli fantastickí a tá borka ma dosť pozitívne prekvapila a všici mali trochu vlasy ako môj brat a "no, začína to ako Song 2" a potom už len skákanie a kričanie Woo-hoo, takže nakoniec sa aj Albarn dostavil, vidíte. A ani mi nevadí, že je to tak elektronické a vreštia sračky instead of intelektuálne texty ako BN a James bol vtipný "You can start the moshpits now...", jednoducho ich ešte musím niekedy vidieť. Na Arctic Monkeys sme čakali celú hodinu, "hlavne se drž", Alex dlhé vlasiska a nové songy sú úžasné. Milujem proste. Najviac fajn je, jak nikto nevie tancovať, len ja to neviem ešte viac. Fotopríloha (Ha!):
I'm goin' back to five-oh-five, úplná dokonalosť. Milujem vás. 'Cause you care. Well, anyway, I think that.
2 comments:
Taky Tě milujeme. Za ztracení se se omlouvám, nešlo to vyderžať. Příští rok. Muck. xDDDDDD
Jo, příští rok (:
Post a Comment