Lyžičkou zoškrabávam banánovú kašu z dna misky a spievam si It is like I'm always thinking to myself I'd like to meet someone else a potichu sa smejem na jeho music taste. Vážna hudba. Can I make it more obvious? Mám tu pred sebou rozložený plán metra (na moje veľké sklamanie bez animals on the underground) a uvedomujem si, že sa v mapách neviem orientovať a neviem, na čo mi je dobré vedieť, či je na Oxford Street Marks&Spencer, ale možno si nakoniec vezmem červený zvýrazňovač a začnem krúžkovať miesta, ktoré musím navštíviť, pretože po včerajšom rozhovore na Plurku si myslím, že už by som mohla začať plánovať. Inak, letím z Viedne (čítaj veľké veľké letisko, kde sa nevyznám a neviem nemecky), nie z Bratislavy (čítaj letisko s jednou malou kaviarňou a jednou malou miestnosťou na čakanie na lietadlo), ako som sa pôvodne domnievala. Takže si myslím, že nejaký plán ani nepotrebujem, keď ja do tej Británie vlastne ani nedoletím.
Kytiška k name day pomaly usychá, Kamila mi požičia tie sieťové pančuchy a ja potrebujem indie sveter. Viete, koho budete voliť? Ja nie. Moc mi chýbate.
No comments:
Post a Comment