Ráno som si pozrela Phantom of the Opera a až po zhliadnutí onoho zmieného diela som zistila, že konkrétne táto verzia bola maďarsko-talianska koprodukcia. To som si mohla myslieť, že z tak hrozivej kombinácie nevznikne nič dobré, obzvlášť tí Maďari sú podľa mňa výrazne rušivý element. A keďže som sa potom doma začala už tak trochu nudiť, išla som sa ešte aj dnes pozrieť na maturity a cítim sa už oveľa sebavedomejšie. Myslím, že nie samotná odpoveď, ale porota je znepokojujúca. Predsedkyňa poroty anglického jazyka mala také divné oči, hrozne veľké a mala som dojem, že nimi vidí aj to, čo nemá. Dúfam, že tam ďalší rok nebude.
Btw. ten ignorant má ešte toľko odvahy, že mi dnes napísal email po tom, čo mi včera oznámil. Jediné, čo ma teší je, že som sa naňho až tak nenaviazala, kvôli takým ľuďom sa asi neoplatí obmedziť sa na cereálne tyčinky a po nociach sa ľutovať. Nikomu by to neprospelo. A zidealizovala som si ho, to si myslím.
Asi po dvoch týždňoch som išla na gitaru a okrem toho, že som nevedela dať poriadne ani jeden akord, som výrazne podcenila potenciál môjho učiteľa. V mojom momentálnom psychickom rozpoložení ma prinútil spievať Tears in Heaven plus (!) chcel po mne, aby som mu preložila refrén. Bum, bum.
Kamila mi priniesla knihu. Teda, nie len tak nejakú knihu. Rozprávkovú knihu. Teda, pamätám si, keď som dostávala proti depresii čokoládky, ale knihu som ešte nedostala. Neviem, čo si mám o tom myslieť, sú v nej obrázky (ako je možné vidieť z názornej ukážky v nižšej sekcii tohto príspevku), obrázkovú knihu som nečítala since... no proste odvtedy, čo ma daddy v šiestich rokoch vzal za ruku a povedal "Ideme do knižnice". Ale ďakujem, že sa staráte. A ospravedlňujem sa za tie infantilnosti, ale dnes už proste vrrr vrrr tíško.
-> vysvetlenie pre menej chápajúcich: ROZPRÁVKA!
No comments:
Post a Comment