Nobody Doesn't Need It... But You

Vrátila som sa zase k Battery in Your Leg (..this is a ballad for the good times), pretože by som zase rada vrátila aj tie zimné večery oblečené do ThinkTank, ale vlastne neviem, čo ma na tom tak priťahuje.
Stála som na zastávke a bola mi zima, aj keď mi dal mikinu, ktorú som musela trikrát ohnúť v rukávoch a dlhá bola až skoro po moje kolená. Mám šťastie stretávať ľudí práve vo chvíľu, keď ich potrebujem.
Rozmýšlali ste niekedy o tom, po akom časovom intervale je vhodné odpovedať na email? Každopádne, tým že budem každú pol hodinu check out môj inbox, tomu asi nijak výraznejšie nepomôžem.
Teoreticky by som zajtra mala ísť na menší výlet do Boskovic. Hrozne sa bojím, že sa stratím. Hrozne sa bojím, že to nádražie je ďaleko od kina.
Povedzme, že si spravím kratšiu noc, budem počítať príklady tak do jedenástej a ráno vstanem o piatej a prečítam si dejepis. To by išlo. Kto potrebuje spánok? Kto potrebuje spánok, keď sa môže v noci učiť, že ano. Aj tak si myslím, že je to len reakcia na nepríjemné skúsenosti. Má to aj odborný termín, volá sa to kognitívna disonancia. Vygooglite si to, it's very common.
Btw. Lindie - BERMUN bude (:
Anyway (!!!), vnímam to tak, že stále tu budú ľudia, ktorí nemajú najmenší dôvod byť nešťastní a sú nešťastní, a potom takí ako ja, čo nemajú dôvod si sťažovať, pričom to viac menej pravidelne robia. V duchu, samozrejme.
Mala by som zadať nové labels, tisíc nových labels, na každý post iný...
Aby sme to rozlíšili, viete.