K celému dotvoreniu rannej atmosféry krajiny, o ktorej pochybujem, že tam vychádza Slnko (bolo 5am in the morning!), mi chýbal už len pocit, že niekoho postrádate takým tým spôsobom, že si neuvedomujete zjavnú príčinu. Prídete na eh, lets call it konferencia, prejdete zvláštnou kontrolou Vašich osobných údajov, obdržíte veľmi obskúrne lístky na obed, číslo Vašej izby je dva a Vy si myslíte, že žiadny výrazny zvrat už nenastane. Nemyslite si, že som si to vybrala ja. Ako úvod bola tlačová konferencia zameraná na tému politika t.j. aktuálne dianie vo svete, kríza, postoj Slovenska ku Kosovu, Afganistan, tlačový zákon a blah blah koho to zaujíma, každý aj tak čaká na nejakú pointu. Alebo na puzzlu.
1. stratiť sa v dave ľudí mi nerobí žiadny problém
2. nezačnem pozerať komerčnú televíziu len preto, že sa na mňa redaktor večerných správ usmieval
3. v súvislosti s bodom č. 2 nechcem už nikdy počuť vtipy o piškótoch alebo akékoľvek iné vtipy
4. profesorka katedry žurnalistiky a masmediálnej komunikácie na Univerzite Komenského bola príliš stručná. Príliš zaujatá. Príliš vševedúca.
5. definovali sme pojem pomalá Orwellovská smrť a následne ho použili v kontexte
6. nechcela by som pracovať v kníhkupectve a mať tak zúfalo úzky prehľad o knihách
7. v blízkej dobe si musím kúpiť S. Becketta
8. vždy som vedela, že keď sa raz budem rozprávať s ministrom zahraničných vecí, nebudem sa ho pýtať blbé otázky; čo ma privádza k premýšlaniu, či sa aj normálne tvárim tak fascinovano
9. Make Love Not Price War-badge by som nikdy nenosila
10. nenávidím ovocné čaje
11. mám rada Jeho
12. zaspala som pri Sigur Rós
13. MILKSHAKE!
Mami. Prines prášky. Lindie. Vem bratrovu pistol.
No comments:
Post a Comment