The Joy of a Lifetime

Úvod prezentácie sa dá začať citátom, rečníckou otázkou, alebo... alebo si zvolíš nejaký iný spôsob. Takže ja som si zvolila nejaký iný spôsob. Splietla som si usb port s portom pre internet, omylom som vypojila data projektor a miesto toho, aby som sa snažila prísť na to, prečo mi to nejde, som sa začala smiať na svojej neschopnosti. Entuziastický učiteľ ma bavil, bavil ma jeho úsmev a možno som to potrebovala. Keby ste tam boli, nedovolili by ste Filipovi, aby ma fotil, však nie? Na disku C mám nedostatok miesta. Nemám rada, keď ma niekto poučuje, nemám rada, keď mi niekto vnucuje vlastný názor bez zjavného dôvodu a myslí si, že je objektívny (Jediné, čo je objektívne je subjektivita), mám rada lízatka, ktoré som, keď som bola malá, vždy hrýzla namiesto lízania. Nestihli mi dorásť vlasy, necítim chuť minulého leta, zakryjem okná s Think of England, vyplním ním kľúčové dierky, a rozlejem ho po podlahe s neviditeľnou nevinnosťou. Neodmalovala som si včera oči, to je tým, že na to nie som zvyknutá. A zmeškala som ďalšie lietadlo. Išlo niekam... do Nemecka, ale netuším, ktoré mesto. Nestihla som sa rozlúčiť. Keby som si ľahla na zem, asi by som dokázala zaspať s telefónom v ruke. S telefónom na dlhej špirálovej šnúre a on by sa už neozval, pretože nemal predsa žiadny dôvod. Sníval sa mi nechutný sen, zobudila som sa a zakaždým keď som zaspala, opakoval sa. Až si jedného dňa namiesto snívania budem v hlave premietať film s drogovým podtextom, tak by ma to snáď ani neprekvapilo. Môžem upnúť svoju myseľ na Tvoje Áno a Tvoje Nie.