Debussy - hmm... Pomaly sa dostávam do Kooks, a posledné dni prežívam len tak, že odpočítavam dni do jarných prázdnin. Mám pocit, že nie len, že mi hodiny v škole pripadajú čoraz dlhšie, ale ono už sú aj tie prestávky nejak nebezpečne dlhé. Pokiaľ sa ten piatok nejak nevykryštalizuje sám, budem sa musieť rozhodnúť. A to mi robí problém, mám problém rozhodnúť sa aj medzi jablkovým alebo pomarančovým džusom, keď ideme večer do McDonaldu. Čo mi pripomína, že mi chýba, a nie len chýba, ale
potrebujem návštevu KFC a kúpiť si nový F:lter. Dostala som dnes zcela nový nápad ako si vymalujem a zariadim izbu. Potrebovala by som také veľké kreslo s veľkým bielym vankúšom, aby som na ňom mohla čítať Freuda a učiť sa a piť čaj o piatej. Vonku padajú úplne nadprirodzene obrovské vločky, myslím, že keby som vyšla von, tak by ma to zabilo. Viete, jak nemám to svedomie? Tak to sa vo mne dnes hnulo. Fakt. Úplne sa rozplývam pri myšlienke, že ma má niekto tak rád, že mi do školy nosí moju oblúbenú zdravú tyčinku a plagát Edwarda. Děkuju.
2 comments:
Všichni Tě máme rádi, víš? You don't see yourself very clearly, y'know? Samozřejmě, že možeš přijet vždycky. Jenom bych ráda, abych až přijedeš, Ti mohla uvařit čajíček s cukříčkem do průhledné konvičky a abychom si mohly donekonečna pouštět Twilight v blbé kvalitě a aby vůbec. Ale jednou to vynde. Jednou to musí vyjít, protože to bychom nebyly my, né? A až bude chuť na KFC nesnesitelná, stačí říct. Where else... am I gonna go? =*
I know, I know, děkuju ((: Ty vždy řekneš něco, čo si hrozne vážim, ale neviem, jak Ti to povedať XDD
Post a Comment