I lost 12 minutes of my pure life doing practically nothing but writing this post.

Asi začnem každý večer realizovať zaspávanie s iPodom, pretože s iPodom nie je žiadna noc príliš dlhá. Žiadna noc nie je príliš tmavá na to, aby som sa nemohla pozerať von oknom, žiadna noc nie je tak smutná, aby som sa nemohla smiať personal jokes a uvažovať nad tým, že každý druhý song je od Arctic Monkeys a každý tretí od Blur. Žiadna noc sa nevyrovná obyčajnému dňu. Potrebujem dokonale čistý vzťah, niečo ako stelesnená vzájomná úprimnosť. Vzťah, pri ktorom by sme sa jeden na druhého pozreli a súčasne povedali "Áno", vlastne by sme to povedať ani nemuseli, pretože by to bolo úplne jasné, každá myšlienka by bola ako nový odsek v príbehu, nepotrebovali by sme žiadne slová, celý vzťah by sme obmedzili len na pohľady. Chvíľu by to trvalo, ale potom by zaoblené obrysy puzziel do seba zapadli s tichým výrazným "klap". Ale ja predsa nepotrebujem puzzlu. Stačilo by mi... To práve neviem. Malá stužka, ktorou by som sa k niekomu priviazala...