I have never been to New Zealand but I eat tons of vanilla pudings every day.

(Tie hodiny chémie sú každým dňom nudnejšie. Sorry za blbú kvalitu.)

Vždy ma udivovalo, jak som presná - cesta na autobus mi vždy vyjde na jeden a pol songu, nikdy som sa ešte nezmýlila, je to až desivé. Mávam extrémne silné prívaly bezprostredného šťastia, ráno mi nevadí vstávanie, budím sa na Kate Nashovie, chodím po byte s kakaom v ruke a perfektne stíham všetko, čo chcem. Rozprávam viac, dotýkam sa viac ľudí, slzia mi oči po ceste do školy a volám do kina ľudí, ktorých som pred necelým rokom nemala rada. Nie som schopná dávať cd's do albumov, do ktorých patria. Neučila som sa fyziku, teším sa ako budem zajtra držať v ruke štyri lístky na Twilight a podávať ich spolutwilighterom (to je slovo, což?) a možno spravím tématickú fotku a možno urobím výnimku a kúpim popkorn, lebo s popkornom sa dá hádzať na plátno po celý ten čas, keď nie je Edward on a screen. Dva diely Housa - yea.