Byť prvá nie je o nič lepší pocit. Je to nechutný pocit niečoho, v ničom, v čom musím dosiahnuť určitého výsledku.

S Kamilou sme vychlastali litre roibossového čaju a dávali sme si prestávky na ten program, jak tam rozprávali o The Clash a The Police a všetkých tých rockových záležitostiach. Ale let's go back to the start. V škole nám naplánovali písomky tak z každého predmetu, takže sa cez víkend asi nudiť nebudem, čo mi ale nebráni čítať Nov, resp. New Moon, alebo Nový Měsíc, alebo jak to chcete, lebo nakoniec to mám doma vo všetkých troch jazykoch, takže to budem asi striedať po kapitolách. Z telocviku mám trojku zo skoku do diaľky, hovorím, keby na konci toho metra stál Edward, tak skočím aj viac než 1, 60, lenže ma asi nikdo nepočúva. A keby na konci toho metra stál ten idiot, tak myslím, že tú loptu tiež hodím lepšie než na dvojku. A potom coffee season, ktorá nebola a potom gitara - zo zúfalosti som ťahala tú šnúru od Jedyho za sebou po schodoch, lebo som nebola schopná to nejak normálne zviazať a skončila som zas u Kamili, pretože sa vždy nájdu dvaja ľudia, ktorí majú extrémnu chuť vypracovávať v piatok večer chémiu. Editors mi tu spievajú Come back to me - oh, hneď by som išla. Hovorila som Vám už ako sa mi v poslednej dobe sníva hrozne veľa snov? Myslela som, že tie divné sny skončili tým snom z KFC, ale asi som sa mýlila. Už radšej pôjdem, povedala som si, že sa nebudem rozpisovať na úkor kvality postu (nie že by to nejakú samozrejme malo).