But I Still Don't Understand

Nič viac než hádka s Kamilou o tom, či má speváčka z Paramore modrú alebo modrofialovú baretku, nič viac ako bezvýznamné ležanie na lavici na nemčine, nič viac ako sústavné opieranie sa o niečo, resp. o niekoho z toho, ako som zase v noci skoro vôbec nespala, nič viac ako intro z Oily Water, tak krásne zlomené ako moje posledné mesiace, nič viac ako pocit zavesený na jack-jacku hojdajúci sa tam, späť, tam. Nič viac ako to, že musím stále prevíjať iPod a stále ma čoraz menej neprekvapuje a čoraz menej dúfam, že Damon vykročí z tých predpísaných textov a naučenej melódie a potichu mi bude šepkať do ucha niečo nezrozumiteľné, ale ja sa budem smiať, pretože to bude rozprávať nádherným britským prízvukom. Nič viac ako zamrznutý ľad na cestách, ktorý sa mi lepí na podrážky ako nálepka, ktorú mi vždy niekto nalepí a ja som tak k niečom viazaná, musím zo sebou niesť ten pocit a nemôžem sa toho nijak zbaviť. Nikto na mňa nebude lepiť nálepky, nedovolím to. Nič viac než dnešný deň. Teším sa na to, ako zajtra ráno vstanem o šiestej a dám si v chodbe pred zrkadlom na pery ten červený lipstick.