Y'know?

Prestávam tomu rozumieť. Dokonca mi príde, že na začiatku, keď som vlastne ešte nič nevedela, o ničom som ani trochu netušila, tak som tomu rozumela viacej ako teraz. Bolo by to jednoduchšie, keby mi stačili vedomosti získané vtedy, keby som tak strašne moc nechcela vedieť ešte viac, keby som tak veľmi netúžila po poznaní, až ma to doviedlo úplne do zúfalstva... Je to ako keby som plávala v mori. Na začiatku som ho poznala dobre, povedala by som, že až podozrivo dobre. Plávala som hore, na hladine, keď som chcela, mohla som sa ponoriť hlbšie, a boli chvíle, keď som plávala úplne pri dne. Ale vždy prišiel niekto, kto ma vzal za ruku a vytiahol zase na povrch. Keď som narazila na útes, tak som sa poučila a už som sa do tých miest snažila nevracať. Chvíľu to trvalo... Poznala som každé pobrežie, tam som chodila, keď som mala dobrú náladu. Poznala som ho tak dobre, nebolo miesta, kde by som sa stratila, všetkým som si bola istá. Ale chcela som viac, chcela som vedieť to, čo som vtedy len tušila. Dni a noci sa striedali ako príliv a odliv a postupne som začala pochybovať, stále častejšie som narážala na útesy a bolo ťažké si ich zapamätať a neurobiť tú istú chybu. Čoraz viac som plávala pri dne, a čoraz menej ma niekto vyťahoval na hladinu. Spočiatku som Ťa poznala len z povrchu, bolo to tak jednoduché. Teda, vedela som, ako sa pozeráš na svet a ako sa ľudia pozerajú na teba, ale chcela som vedieť ako to všetko vnímaš. Začala som Ťa spoznávať z inej stránky. Chcela som vedieť, čo sa za tým všetkým skrýva. Už to nebolo more, bol to obrovský oceán pocitov, ktorý nemal žiadnu logickú súvislosť, alebo poradie, nedalo sa v tom nijak zorientovať. Strácam sa v tom. Nie je v tom žiadný súlad, málokedy to na seba nadväzuje a možno je to len odplata za to, že mi robí problém zžiť sa s pocitom, keď v niekom neviem čítať ako v knihe. Beriem to ako osobné zlyhanie, keď niekomu nerozumiem. Čím si zároveň protirečím, pretože ľudia, v ktorých viem čítať mi prídu príliš obyčajní, ničím ma neprekvapia. Je oveľa lepšie byť komplikovaný, ako Ty, vždy je niečo, čím ma prekvapíš, len takí ľudia ma nútia k premýšlaniu a prinesú nevšednosť do môjho života. A možno je to všetko len tým, že Ti až príliš dobre rozumiem, až veľmi dobre viem aké to je a nechcem si v žiadnom prípade pripustiť, že by to mohlo byť až tak zlé.