Urobím všetko, čo by som mala, vrátim všetky požičané filmy a hry na počítač, urobím témy do angličtiny, dám si ostrihať vlasy a budem mať hairstyle, ktorý sa nikomu nebude páčiť a mne bude dlho trvať kým si tie vlasy vypnem tak, aby mi na tej hlave držali, budem počúvať všetku tú hudbu, o ktorej si moje kamarátky myslia, že sa mi bude páčiť, nebudem protivná, ľudí, ktorí sú protivní na mňa nebudem biť učebnicou fyziky, budem chodiť skoro spať a ráno budem chodiť na skorší autobus, nevyhodím sluchátka od iPodu, len preto, že už nie su biele, ale šedé a rozpadávajú sa, profesorku biológie budem brať s nadhľadom a dokončím tie ilustrácie.
Mám novú ladičku na gitaru, a nechápem tomu, asi som zas speciál... Začína sa mi páčiť modrá, čo je úplne divné, lebo už strašne dlho chovám k modrej farbe pretrvávajúci neznesiteľný odpor, čo môže byť následkom toho, že som dnes celé cvičenia z biológie hľadela von z okna na obláčky (viz. fotka), lebo na video o tehotenstve a pôrode sa fakt nedalo pozerať a to ani keď som sa snažila predstavovať si marhulový koláč, po čom som bola akurát tak hladná.
Music is my muse.
Music is Muse.
Thursday, 2 October 2008
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment