Ráno pršalo. Pršalo aj včera a predvčera a ak si to dobre pamätám, tak aj ten deň pred predvčerajškom. Máme ynglend weather a máme jeseň, máte radi jeseň? Nemáte. Nepoznám nikoho, kto má rad jeseň, ale poznám ľudí, čo majú radi zimu. Zima by bola fajn, keby nebola zima, ale sneh a vôňa mandariniek to dokážu vynahradiť. Včera som bola na svatbe. Samozrejme nie na mojej, to by si najprv Matthew Bellamy musel uvedomiť, že ma miluje, ale na svatbe našej triednej profesorky. Mala peknú svatbu. Mala veľmi peknú svatbu. Bolo tam málo ľudí, takže keď sa nás tam dovalilo dvadsať, bolo ťažké predstierať, že sa snažíme zapadnúť.
Dnes som mala mierne pracovný deň, najprv literatúra, ktorú napriek môjmu protestu vystriedala fyzika a asi by som mala spraviť ešte jednu tému do angličtiny, ale to vás asi nezaujíma, asi vás nezaujíma ani to, že rok 1992 bol pre mňa dôležitý, Kurt Cobain si vzal Courtney Love, Derek Alton Walcott získal Nobelovu cenu za literatúru, 141 ľudí bolo zabitých pri leteckej nehode v Číne... a narodila som sa. Je to až moc sentimentálne, že? To som chcela. Well, no.
And well, I think... yeah, it's not easy to understand you, but it's easy to make you smile.
Saturday, 4 October 2008
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment