Thursday 25 June 2009

That’s how the light gets in.


Všetko voňalo ako instantné latté pre deti, ako keď potrasiete obalom pudingu v prášku pred tým než ho vyhodíte a vo vzduchu je cítiť tá vanilková vôňa, to je presne to, čo je rozpustené nad nami. Spolu s pokrytectvom a neznesiteľnou iróniou a neúprimnosťou. A sebauisťovaním. Všetko je instantné. Všetko sa jedného dňa rozplynie a postupne zmizne. Chcem sa rozpustiť ako to robia dažďové kvapky, ako to robí dúha, ako sa rozpúšťajú všetky dlhšie vzťahy, rozplynúť sa ako odraz vo vode, červený, žltý, zelený, poníkový odraz.

Kľudne zraňte ľudí. Pretože cez zranených ľudí, cez tie drobné trhliny a prasklinky vyžaruje svetlo. Vždy sa dostane von aj cez tú najmenšiu ranu. Chcem, aby si sa rozpustil so mnou. Ak vôbec ešte existuješ... Ak si ešte instantný.

No comments: