Nikdy by som nepovedala "Vidíš."

Verte mi, že ma naozaj nechcete vidieť, keď o pol piatej ráno hopsám po schodoch a ako sa snažím prehltnúť tabletky na sústredenie obrovských, priam velikánskych rozmerov. Musím si kúpiť tie striped pajama pants.
Už okolo piatej hodiny rannej som si začala uvedomovať, že tie wakey-wakey plány prestávajú byť satisfakciou, keď následne žiadnu z tých písomiek, na ktoré som sa učila, nepíšeme. Tiež spíte s otvoreným oknom?
Mierne ma znepokojuje fakt, že by som sa viac odovzdala pre druhých ako oni pre mňa. Lebo ja sa niekedy docela aj cítim zle, ja by som určité veci naozaj nespravila kvôli svojmu svedomiu, vidíte, možno to svedomie nakoniec aj mám, takže môj prvý odhad mi nevyšiel. You pray for rain, I pray for blindness.
Nachádzam sa v zozname na výlet do Prahy, pretože som sa nevedela rozhodnúť, čo je správne a áno, pozerala som sa predtým, či je na Václaváku Starbucks, a áno, beriem si peniaze na nové konverzy a vám to môže byť jedno, dokonca aj mne je to jedno, verte mi, že by ste nechceli byť v tom zozname. Život má byť dôstojný a radostný.
Takže devätnásteho z Bratislavy. Z letiska. Je tam len jedno, viete. Zcela iste ma nájdete. Ale vy nebudete určite hľadať. Aj vy budete step-oteckovi hovoriť daddy?
Verte mi, že nečítam po nociach slovníky a Filip na mňa nerozpráva a nikto nepíše a v lete chcem stretnuť Lely a Samuela, pretože som ich dlho nevidela a verte mi, že by ste ich aj vy mali radi, aj ja vás mám rada a užijem si to.