Profesor chémie na našej poslednej hodine po nás chcel, aby sme písomne zhodnotili náš dojem z jeho prístupu na vyučovaní, akože pros, cons a celkové zhodnotie. A keďže som vo vyplňovaní pros/cons tabuliek fakt dobrá, tak myslím, že som to napísala vzorovo a do záverečného zhodnotenia som napísala "ušlo to". Myslíte, že profesor má zmysel pre iróniu? Každopádne sa usmieval, keď to čítal. Taktiež sa zmienil, že stredná škola je najkrajšie obdobie života, ja teda úprimne dúfam, že nie, myslím, že od tejto školy je horšie už len peklo. Alebo možno je to len poslednými mesiacmi, keď mám sklony k uvažovaniu o tom, že odídem niekam ďaleko. Fascinuje ma predstava odchodu do inej krajiny, neviem akej, proste by som len položila prst na mapu a opustila všetkých ľudí, čo poznám, len tak náhle, bez rozlúčenia, bez objatí a začala žiť úplne nový život. Možno tak budem raz naozaj žiť, že budem jednoducho po desiatich rokoch musieť odísť, presťahovať sa, lebo nedokážem vydržať dlho na tom istom mieste. Viem, že by to bolelo, ale teraz to bolí viac. Možno.
Nenarodila som sa s pesimistickým pohľadom na svet. Vy áno? To máte blbé. Ale ja Vám nijak nepomôžem.
-You know what are chill pills? Seriously, take one.
Lebo pomáhať je ťažké. Nemôžem už ani priznať, že mi to vadí. Niekedy by som chcela, aby sa všetci ľudia, ktorích mám rada, naraz stretli. To by bolo šťastie. A niekedy nechcem. Niekedy myslím, že by to bola skôr apokalypsa. Horror Show.
Choďte všetci do divadla a držte hubu; milujem divadelné inscenácie. Už dlho som sa tak nesmiala. Mali by ste ma brať častejšie do divadiel.
Vidíte tú rybu? Pokiaľ ma Palahniuk prinúti sa zase vrátiť ku kresleniu, tak potom neviem.
No comments:
Post a Comment