Introvertnosť je niekedy jedným z najlepších spoločníkov. Aj keď rada počujem, keď na mňa niekto rozpráva, niekedy som jednoducho radšej sama. Milujem vstávanie skoro ráno, hovorila som vám to už?
Všetky moje nešťastia pramenia z nešťastia niekoho iného. Aj keď to na prvýkrát nedáva až tak zmysel, tak určite je to aspoň čiastočne pravda. Pretože inak by mi už dávno napísal. Pretože ľudia, čo sú nešťastní si príliš nepripúšťajú, že je nešťastný aj niekto iný. A ja im to nevyčítam. Lebo to určitým spôsobom asi má byť práve tak.
Dnes som si docela vystačila s tým, že som vynechala raňajky, lebo občas nemám chuť na nič, ani na zmienku o Londýne, ani na prečítanie si tituliek novín, ani na spanie a rozmýšľala o tom, ako prežijem cestu autobusom, nechala som sa strašiť daddyho poznámkami pri obede (ešte ste nezažili spoločný obed s mojími rodičmi... Možno by som sa tiež mohla správať viac ako vzorná dcéra. Budem o tom uvažovať. Ostatne, budem na to mať dosť času).
Každý niekam odchádza, Nina je v Berlíne a usilovne mi zháňa v bookstore Welsha (že?) a vyfotí mi Potsdamer Straße, Filip odišiel, Lindie zajtra neuvidím, ako som si pôvodne vsugerovala (milujem tú úprimnosť, vždy ma to tak trochu dojme), ale kúpim jej imaginárny milkshake, imaginárne ju objímem a to by snáď stačilo. Pre začiatok. Pre koniec. Pre ktorúkoľvek časť z tohto obdobia.
Všetky moje nešťastia pramenia z nešťastia niekoho iného. Aj keď to na prvýkrát nedáva až tak zmysel, tak určite je to aspoň čiastočne pravda. Pretože inak by mi už dávno napísal. Pretože ľudia, čo sú nešťastní si príliš nepripúšťajú, že je nešťastný aj niekto iný. A ja im to nevyčítam. Lebo to určitým spôsobom asi má byť práve tak.
Dnes som si docela vystačila s tým, že som vynechala raňajky, lebo občas nemám chuť na nič, ani na zmienku o Londýne, ani na prečítanie si tituliek novín, ani na spanie a rozmýšľala o tom, ako prežijem cestu autobusom, nechala som sa strašiť daddyho poznámkami pri obede (ešte ste nezažili spoločný obed s mojími rodičmi... Možno by som sa tiež mohla správať viac ako vzorná dcéra. Budem o tom uvažovať. Ostatne, budem na to mať dosť času).
Každý niekam odchádza, Nina je v Berlíne a usilovne mi zháňa v bookstore Welsha (že?) a vyfotí mi Potsdamer Straße, Filip odišiel, Lindie zajtra neuvidím, ako som si pôvodne vsugerovala (milujem tú úprimnosť, vždy ma to tak trochu dojme), ale kúpim jej imaginárny milkshake, imaginárne ju objímem a to by snáď stačilo. Pre začiatok. Pre koniec. Pre ktorúkoľvek časť z tohto obdobia.
No comments:
Post a Comment