Jediná pozitívna vec z celého dnešného dňa bola návšteva knižnice. Chodím tam rada, rada otváram ťažké dvere, milujem, ako vonia knihy. Chcela som si požičať nejakú utopistickú knihu, ale nakoniec som objavila antiutópiu v Orwellovskom duchu (a na Orwella tiež príde rad) - vlastne mi stačilo len na obálke prečítať dej sa odohráva v Londýne; plus teoretickú encyklopédiu o filozofii, ktorú som si prakticky tiež nechcela požičať a ani neviem, čo presne zapríčinilo to, že som si ju vzala.
Words - they never speak,
they just make me sick
they just make me sick
Vyrovnám sa s tým, že Muse sú extrémne depresívna skupina (...you should see me last night.), urobím si vlatné introvertné večery, obmedzím kupovanie jahodových lízatiek, vezmem si niekoho, kto pečie bábovky, s mojím veľkým sklamaním prestanem učiteľovi matiky pridávať imaginárne centimetre vo výške jeho intelektu (pritom už mal 267 cm!), priznám si, že som egoistická, pretože v tom to spočíva, zatvorím dvere od mojej pseudo zimy a kľúč odhodím niekam veľmi ďaleko, prestanem hovoriť you should see me last night, pretože to by som si naozaj neželala;
Controlling my feelings for too long
\
Forcing our darkest souls to unfold \
\
Pushing us into self destruction
No comments:
Post a Comment