Cítim sa tak strašne otupená a slabá, že s tou otupenosťou nemôžem nič spraviť. V posledom čase rozprávam fakt málo - každá stránka je len prázdny papier. Niekedy napíšem niečo malým písmom do pravého dolného rohu. A zopár krát som napísala len číslo strany ako štatistiku. Alebo ako záznam, že vlastne ešte žijem. Nie je to ako keby som neprežívala môj finálny november - keď bola každá strana plná textu, zapísaná od vrchu nadol, po bočných okrajoch a vety som sa snažila vtisnúť drobným písmom aj medzi už napísané riadky. Niekedy som písala aj po stole. A potom - keď už nebolo miesto na slová - kreslila som malé obrázky medzi jednotlivé vety.
Zajtra to vidím na pracovnú sobotu, začínam chápať Radiohead a asi aj Primal Scream. Aspoň, že to má peknú cover. Teším sa na Bratislavu.
No comments:
Post a Comment