CAUSE YOU WILL ALWAYS GET HIT OUT OF NOWHERE

Sadla som si k oknu v knižnici, vedľa poličky s autormi začínajúcimi na písmeno P až R, zavrela oči, a predstavovala si, že sedím v lietadle. Predstavovala som si, že tichý zvuk počítačov vedľa mňa je tlmený zvuk motora a že kniha, čo držím v ruke je letenka, ktorú by som pri najbližšej príležitosti vyhodila, lebo som si nijak nemusela pripomínať minulosť, pre mňa bola len prítomnosť. Predstavovala som si hnedovlasého stewarda ako sa ku mne nakláňa a podáva mi jahodový džus a s nesnesiteľnou iróniou v očiach sa na mňa usmieva. Keď mám zavreté oči, neviem si presne vybaviť ako vyzerám - keby som sa nikdy nevidela, povedala by som, že mám ústa oveľa užšie, tvarované tak, že by na prvý pohľad vyzeralo, že sa usmievam, aj keby som sa nesnažila. A oveľa červenšie. Myslím, že v skutočnosti mám malé nevýrazné oči narozdiel od mojich predstáv, kde ich mám veľké a na tvári vynikajú. A vedľa nosa by som mala malé znamienko. Celá tvár by vlastne vyzerala inak, keby som mala naozaj vyzerať tak, ako sa cítim. Teraz mám len nevydarený odraz toho, čo vlastne som.