I Have Trouble Dealing With The Fact All My Heroes Are Fictional

Instead of I won't kill myself tryin' to stay in your life, počujem vždy I wanna kill myself. Nezabila by som sa. Už len vďaka tej predstave, že ma od Coxona nedelí dlhá, hlboká priepasť, ale len jedna letenka. Jedna letenka, a mohlo by sa všetko úplne zmeniť, jedna letenka ako vstupenka do zamknutej miestnosti, ako kľúč k jeho pohľadu. Jedna letenka, a mohla by som prísť o všetko, o čo som sa doteraz snažila. Chcela by som, aby nebola spiatočná. So bad. Neviem, či by som menila. Neviem, či by som si vôbec mohla vziať všetky tie veci, ktoré ma viažu k tomuto miestu. Musela by som odísť bez oblečenia, bez kníh, fotiek a čísiel. Hlavne bez čísiel. Desí ma, ako ma vo veciach, ktorými som si úplne istá môže niečo úplne vyviesť z miery, ako keby som stála pevne na podlahe z čiernobielych šachovnicových kachličiek, žila tam polovičku života, prechádzala sa s pocitom, že nikdy nespadnem, resp. že ma nikto nezhodí na zem, ale potom niekto, buď úmyselne, alebo z nejakej zvláštnej potreby obrániť ma, príde a ja sa potknem o jeho nohy a cítim aká je tá kachličková podlaha studená. Raz dospejem k názoru, že je to tak správne, že tie pády vytvárajú jedinú istotu. Možno Vám sem zajtra napíšem, v akých dvoch rovinách vidím svoj budúci život. Brat bude týždeň preč. Povedzte "Cool".