Tak som si zas krásne poplakala. Už som tak dlho nepočúvala cd's na starom tape recorderi. Vlastne. Naposledy pri ThinkTank-seasons. Ale to sa nepočíta. Už len z toho dôvodu, že som si vzala vanilkový puding a čítala si v posteli obľúbené časti z Melounového cukru. Rozmýšľala som, či to fakt nikto nepreložil do slovenčiny, čím sa mi zase ponúka príležitosť byť prekladateľka a preložiť všetky tie fascinujúce knihy, ktoré ešte nie sú preložené, alebo či sú všetci tak debilní, že im ani nenapadne preložiť to. Hm. Prekladateľstvo musí byť fajn, prekladateľky na Slovensku za svoju prácu dostávajú nehorázne prachy, teda, pokiaľ také veľké sumy neurčí vydavateľstvo, čo je docela dosť možné (budem si kupovať už len knihy v angličtine, hacht! Ušetrím napríklad na... no napríklad na tie wayfarerky). Čo mi pripomína, ako by som chcela byť ilustrátorka, ale za to mi nikto nedá peniaze, keď tú knihu budem ilustrovať pol roka, že ano, ehm... Navyše prekladateľka nemôžem byť tiež, lebo by som sa až príliš bála, že to preložím inak, ako to ten autor v origináli myslel, z čoho mi vyplýva, že nemám šancu mať dôstojné zamestnanie. Pozriem si nejaký film večer. Napríklad Breakfast at Tiffany's.
Tuesday, 23 December 2008
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
2 comments:
mm...vanilkový puding! :)
wayfarerky. 888)
Post a Comment