And What About You, Jimmy?

Tak sme vo štvrtok večer išli zas ku Kamči, tentokrát sme nespali, síce sme boli hrozne unavené, o pol druhej ráno sme už museli byť pred školou, aby sme mohli ísť na trip Osvienčim-Ostrava. Nenávidím dlhé cesty, nenávidím, keď zaspím pri DCfC a zobudím sa až niekde u Strokes. Night talks - boli, shareovanie termosky - bolo... Až po približne šiestich hodinách sme boli v Osvienčime, ja ani neviem prečo som tam vôbec išla, Lindie mala pravdu, ostatne som to aj mohla čakať, ale asi som rada, že som to videla... Teda... Hm, asi... Nemienim to tu nejak rozpisovať, musela by som hodne rozmýšľať o tom, čo napísať, aby to vyznelo originálne, a také tie klišoidné kecy fakt nemusím, chcem len povedať 'IT SUCKS'.
(+ pozn. ten český sprievodca sa snažil rozprávať slovensky, acht, roztomilosť najväčšia)
Druhá časť výletu - shopping & fastfood in that big noisy city so called Ostrava - ja nechápem jak nás tí učitelia môžu donútiť po návšteve koncentráku preliezať jeden obchod s oblečením za druhým a čo je horšie, jesť!! Kultúrny zážitok nulový, vážny spor šedé vs. modré konverzy, oddelenie fantasy v kníhkupectve takých rozmerov, že by som sa tam stratila, ale s Kamilou je to ovšem impossible, keď Vám v jednom kuse cpe nejaké knihy pred nos, v Bontonlande nemajú cd's pre close-round-of-type-of-people, ale majú The Good, The Bad & The Queen, nič som nejedla, ale nakoniec sa ukázalo, že som ochotná aspoň dokázať, že sa do longra nedajú narvať hranolky, čo je určite hrozne dôležitý objav, vôbec by som sa nečudovala, keby mi napríklad sám Nobel zavolal, že má pre mňa jednu cenu, tak teraz aspoň vidíte, jaké sračky dokážem písať po koncentrák-turn out.