I Don't Even Like It.

Dnes bol taký ten deň, keď sa žiaci všetkých škôl oblečú do najlepších šiat, čo majú doma, dievčatá vstanú o pol hodinu skôr, aby si mohli upraviť vlasy, na oči si dajú tiene, ktoré používajú len na špeciálne príležitosti a urobia tie ďalšie veci, čo ja proste nerobím. Aj keď som chcela vstať aj ja o pol hodinu skôr, ale nejak zlyhal ten part "vstávanie". Tak som proste ešte aj v prvý deň zaspala a letela hneď do sprchy a na autobus. Teda som sa samozrejme obliekla a zobrala si veci... veci ako fixky, náhradnú šnúrku do bot, prázdnu krabičku od Tic Tac, časopis NME, cukríky proti kašľu, peňaženku so zásobou mincí snáď všetkých európskych krajín, okrem slovenských, lebo nikdo nikdy nevie, čo by som mohla potrebovať v prvý deň školy. Čo mi ale bránilo si vziať si veci ako voda a desiata. V škole nám povedali, že nám zmenili profesorov matematiky, chémie, dejepisu, zrušili moju obľúbenú geografiu a pridali Náuku o spoločnosti, ktorú ale učí docela fajn profesorka. Ďalej nám povedali, že konzervu z anglického jazyka bude učiť profesroka, ktorá vôbec fajn nie je.
Po škole sme išli na prechádzku s Jackym (pes) a na mojito, ktoré chutilo (exactly !!!) ako zubná pasta. Premýšľala som o tom, kedy sa pôjdem prihlásiť na výtvarný krúžok, a vôbec, kedy sa pôjdem prihlásiť na gitaru, spoločenské tance a angličtinu. Tento rok si musím pridať jednu hodinu angličtiny navyše. Vedeli ste, že na ďalší rok už maturujem? Vedeli ste to?
Píšete niekedy tak, že najprv napíšete koniec príspevku a potom dopisujete jadro, začiatok a na koniec napíšete nejaký výstižný nadpis? Nie? Nie? Nevadí.
Mám taký krásny večer s Julianom Casablancasom. Ukľudňuje ma jeho hlas.
Na stole, konkrétne medzi klávesnicou a učebnicou, z ktorej sa vždy niečo učím a oproti hromade trsátiek, odznaku a lesku na pery, ktorý nepoužívam mám papier, kde si vždy, keď som pri počítači píšem postrehy z ľudí, s ktorými komunikujem na icq a sentencie zo songov, ktoré sa mi páčia, kreslím, píšem tam krátke posty, skôr niečo ako úryvky alebo myšlienky, z ktorých by mohli byť básne, songy, whatever, ale väčšinou to ostane len na tom papieri. Bolo by zaujímavé, keby som vám ho vždy vyfotila a dala sem. Možno to urobím. The Strokes sa pýtajú Is This It ? a ja hovorím Yeah, This Is It. Chcela by som čokolvek, čo napíšem chápať tak ako som to chápala keď som to písala. Chcela by som, aby som sa za rok pozrela na tento post a chápala ho tak ako teraz. Rada píšem.

Can you see I'm dying? Can you see I'm tryin'?
Can you see I'm tryin' to find out how you're feelin'?
Can you see I'm tryin' to understant you?
Can you see I need you?