"Chcem žiť v sladkom domnení, že na tej zastávke bolo napísané MUSE a nie len MSE."

Nehovor, že je to divné, povedz čokolvek, len nie divné. Povedz, že ľutujes, že si ma spoznala, povedz, že si len namýšlam, lebo Ťa vôbec nechápem, chápanie je divné, je to divné, keď niekto niekomu povie, že ho chápe, lebo chápať človeka je ťažké, ale nehovor, že je to divné.

Adela, to je to dievča, čo bolo rok v Taliansku a má oranžovožlté konverzy a hovorí, že sú krajšie než tie moje, čím sa ale nehorázne mýli. Včera na fyzike sa spýtala profesora aký najväčší prúd by ju nezabil, na čo jej profesor povedal, že ten, čo ju posilní, profesor je vtipný. Náš profesor fyziky je tak vtipný a ironický, že keby som sa s ním rozprávala, musela by som sa hanbiť, že ja tak vtipná a ironická nie som. Náš profesor fyziky si tiež myslí, že by som mala sedieť v nejakej umeleckej škole namiesto na jeho hodinách fyziky. Mne sa na jeho hodinách fyziky páči a neviem, či chcem ísť na umeleckú školu.
Ká je to dievča s čiernymi konverzami s bielymi bodkami. Kamila sa ma pýtala, prečo sa neučím po francúzsky. Mne sa francúzština páči, páči sa mi, keď si čítam nejaký text vo francúzštine, že to znie tak emotívne, skôr až smutne... alebo vážne. Umm, neviem prečo vám to hovorím... Ale tú francúzštinu pre samoukov si kúpim.
Linda, to dievča s červenými konverzami, chce aby som ilustrovala jej knihu. Vytlačila som ju (Bé mi to vytlačila, Bé má toner), dvakrát prečítala, poznačila notes ku každej kapitole, a načmárala nejaké návrhy. Beriem to moc vážne, že jo? Beriem to zodpovedne, vždy som chcela ilustrovať knihy. Ale bojím sa, že sa jej to nebude páčiť a potom nebude vedieť ako mi to má povedať, že si tak dobrú knihu neskazí tak príšernými a úbohými obrázkami. Chcem, aby tie obrázky vyjadrovali to ako to napísala, malo by to byť vlastne to isté, ten text, len by to bol obrázok. Ale bojím sa, môžem byť ilustrátorka, keď sa bojím, že sa to autorovi nebude páčiť?
Sedela som na matematike a pod lavicou som čítala Lindinu knihu, profesora matematiky to nezaujímalo, zaujímal ho obsah krychle. On si myslí, že by som mala sedieť inde než na jeho hodinách matematiky. Keď som na literatúre dočítavala posledné stránky, Andrej čítal referát o Kafkovi a keď som to dočítala, on ešte stále čítal o Kafkovi, bol to dlhý referát. Nechala som tie stránky usporiadané tak ako som to dočítala, poslednou navrch. Raz si to prečítam od zadu. Páčilo sa mi, ako to Bé vytlačila. Keď som chcela čítať druhú stranu listu, musela som ten list otočiť nielen na šírku, ale aj pozdĺž a celý text bol vycentrovaný do ľavého horného rohu a po bokoch boli veľké biele pásy prázdneho papiera.
...
Potom boli imatrikulácie, sedela som na studenej stoličke, bola mi zima, bolo zima, boli imatrikulácie, ktoré som pôvodne chcela ignorovať, ale musím uznať, že to bolo dobré.
Bola som si kúpiť jablkové bio keksy a v pondelok si musím ísť kúpiť obal na gitaru. V utorok mám prvé stretnutie z gitarového krúžku. Našla som v počítači nejaké rozpisané poviedky a iný stuff tohto druhu a nie je to tak zlé, ako som si myslela, možno z toho niečo bude. Mám tam napríklad rozpísanú poviedku o tom ako každý večer sedávam na okne a pozerám sa na ulicu. A ten príbeh je to o tých ľudoch, ktorí tadiaľ prechádzajú, o tej ulici, čo všetko sa tam udialo, vytvárajú vzťahy a tak, a ja žijem len príbehom tých ľudí a na vlastné vzťahy nemám odvahu. Ani neviem prečo som to nedopísala...

Mohla by som ľudí charakterizovať len podľa toho, aké nosia boty.