Jem čokoládu. Nic to nemění na tom, že mi není dobře. Dnes som bola posledný krát na brigáde a MÁM PRACHY !!! A nie sú od rodičov, ani od babky, sú len a len moje. Yeah. Kúpim si nový iPod, Emily shuffle má len 1 giga. Ešte stále mám post-rozlúčkový pocit, po tom ako včera odišla teta z Londýna (teta z Londýna, znie to tak... reálne a zároveň tak imaginárne). Je to úplne najúžasnejší príbuzný z mojej nepochybne nemenej úžasnej (nie) rodiny hlavne preto, lebo sa s ňou dokážem rozprávať... myslím naozaj rozprávať, nie predstierať, že ma zaujíma to, o čom rozpráva ako to väčšinou musím robiť u ostatných členov našej rodiny. Keď raz budem mať tridsať, alebo aj viac, chcem byť ako ona. Chcem mať stále názory, chuť, pocity, nadšenie a odviazanosť ako teraz. Ako ona. Ako keby som nezostárla o pätnásť rokov, ale len o pätnásť mesiacov. Bola by som len o kósek chytrejšia, ale nie staršia. Priniesla mi biele indie tričko (ona sa celkovo oblieka tak indie... schvalujem) a indie náušnice. Okrem toho, tu bola aj teta Eva z Česka. Ta růžička ladí k lavečce. Keď počúvam ich rozhovory, vždy ma to inšpiruje, alebo minimálne o tom premýšlam. Akoby boli (nech sa to všetkými silami snažím poprieť) chytrí. Chytrí, ale iným spôsobom ako sa snažím byť ja. Ja to tričko asi prefarbím na šedo.
No comments:
Post a Comment