Monday, 11 August 2008

Život je ako bonboniéra. Ale nie nugátová, lebo tam sú všetky čokolády rovnaké.


We hold in our hearts

The sword and the faith

Swelled up from the rain clouds

Move like a wraith

Nezostáva mi nič iné než hrať Need For Speed, pozerať Gilmorove dievčatá a dokonca som sa znížila k pozeraniu Naruta na Jetixi. Chcela by som mať život ako Rory. Aj keď ona by dala všetko za to, aby to bolo inak. Neviem či je to normálne, ani neviem či je normálne byť závislá na filmoch s Johnny Deppom, ale potrebujem aby mi ľudia okolo mňa dávali v pravidelných intervaloch najavo, že im nie som ukradnutá. Keď to nejakým spôsobom nerobia, tak mám deprešn jak hrom a potom žerem cukríky proti kašlu, fotím pavučiny a tak a nejakí Máj Kemikl Romens mi v tom moc nepomáhajú.

A možno je to proste len tým, že som si dnes kúpila pyramídkový opasok za 79 Kč.


Chcelo by to nejakú fotku, ale keďže mi dneska tá pavučinová nevyšla, tak sem dám aspoň obrázok The Verve, keď už ich nemôžem počúvať.

All fall down, well after all....

1 comment:

Brhlik said...

wow, toto nie je normálne... tiež som zvykol hrávať nfs, ... a čo je ešte nenormálnejšie, tiež pozerávam gilmore girls, so sestrou máme nahratých prvých 6 sérií a už ani neviem koľký krát ich zaradom pozeráme :D ... no nejako musím zabiť tú nudu čo teraz býva pri tv...