Na fyzických cvičkách sme boli v tej učebni, kde som vtedy kreslila na tabuľu homogénne magnetické pole. Mám tú učebňu rada, naposledy sme tam mali hodinu asi štyri roky dozadu, ale tento rok tam máme cvičenia z fyziky. Bola som si v knižnici pre Hemingwaya, nech mám čo čítať na tých septembrových holidays a teta z knižnice je milá. Máme školskú knižnicu. Teta zo školskej knižnice je tiež milá. Máte školskú knižnicu? Pamätám si môj prvý deň v knižnici. Zobral ma tam daddy, keď som mala šesť a už neviem, čo som si požičala, ale viem, že vtedy boli také malé knižky, kde som mala zapísané všetko, čo som čítala, od kedy som to mala požičané a kedy som to vrátila. Teraz tá knižnica už neexistuje a tie malé knížky tiež...
Po výtvarnej som absolvovala kávu&milkshake s daddym, ale po tom ako som sa ho spýtala, či by nemohol rozprávať súvislejšie bol dve minúty ticho.
Kúpila som darček Linde. Nie je intelektuálny, vtipný ani sebarozvíjajúci. Je to len darček. Jednoducho taký darček bez prívlastku. A najlepší je z neho ten obal.
Thursday, 11 September 2008
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
1 comment:
jé.
Post a Comment