Nikdy som nemala najlepšiu kamarátku... Dnes môžem povedať, áno, nemám najlepšiu kamarátku, mám päť najlepších kamarátok. Strašne ma štvú. Stále je niečo, pre čo sa hádame, žiadna nie je dokonalá, každá má niečo, čo by mohlo byť prekážkou v našom priateľstve... Ale každá má niečo, na čo som si už tak zvykla, že to potrebujem. Napr. že ma vie vždy podporiť, alebo viem že sa na ňu môžem spoľahnúť, poradí mi, udrží tajomstvo, rozosmeje ma, nesklame ma, vie, čo cítim, pomôže mi, neodíde, vezme ma na prechádzku, vie, čo mám rada... Sme spolu tak dlho, že každá tvorí kúsok mojej duše. Ale keď odíde, je to akoby časť mojej duše vzala roha, namierila si to na viedenské letisko, sadla na prvé lietadlo, odišla si do Kanady a tam trčala dva mesiace... Viete aké je to mať časť duše v Kanade ? Blbé...
Raz to budeš ty...
No comments:
Post a Comment