Friday, 23 May 2008

Moods That Take Me And Erase Me

Dnes som okrem príchodu domov neprišla na nič. Nič zvláštne. Možno by ma malo zaujímať to, že už som zase zmenila dejiny v rámci písomky z dejáku. Tentokrát podľa mňa vstúpilo USA do I. Svetovej vojny v roku 19017 (no, to sa stáva keď sa ponáhľam a neviem sa rozhodnúť medzi rokom 1907 a 1917).
V poslednom čase mi príde všetko jednotvárne, stále robím tie isté veci, stále chodím na tie isté miesta, stretávam tých istých ľudí, všetko je zaužívané, z času - na čas sú chvíle, ktoré sú úplne úžasné, ale vždy sa to zase vráti do normálu...Všedné dni snáď rozoznávam len podľa odlišnej hudby. Môj život by sa dal rozdeliť na obdobia, kedy som od rána do večera mala v ušiach len My Chemical Romance, inokedy Nirvanu a momentálne Arctic Monkeys.
Myslím, že celkom dobre sa obyčajné dni dajú zvládnuť tak, že si určím jednu vec na ktorú sa ten ďalší deň budem tešiť. Takže pre dnes by ma mohlo tešiť, že som zase videla moju novú lásku. Vlastne starú lásku s novou láskou...("borca" s el. gitarou - vysvetlenie pre pomalšie chápavých a pre tých, ktorý si myslia, že by som nemala dávať krycie názvy pre ľudí, gitary a iné stvorenia).
First strawberries from our garden always belong to me.

No comments: