Marshmallows som posielala skoro na druhý koniec kina. Tak mi treba, keď som si tak debilne sadla.

S každým ďalším problémom som si čoraz viac istá absurdnosťou môjho života a tým, že scenár k nemu napísal buď psychopat alebo úplný génius. Môžem vám povedať, že toľko twists and turns som ešte nevidela v žiadnej hre. Za každým keď sa vyrovnám s určitou situáciou, za pár sekúnd príde ďalší problém, až mám pocit, že si ten scenárista zo mňa robí srandu. Alebo všetky tie dramatické časti, prvé dejstvo, druhé dejstvo, nemiestne repliky vyťahuje z tajnej skrýše skutočných hercov. Je mi jasné, že píše a súbežne ma nechá hrať - len tak, bez poriadneho nacvičovania! Keby som mala možnosť si ten text aspoň dvakrát prečítať, hrala by som oveľa lepšie. Možno by sa občas ozval aj potlesk alebo smiech ako to býva vo Friends. Možno keby ujo scenárista počkal, dopísal a poopravoval chyby a až potom by som prišla na pódium, všetko by bolo úplne inak. Ale každý má svoje lucida intervalla. Jasné chvíľky. Napríklad keď sa so Z. rozprávame o najkrajších druhoch smrti v kine na kreslenom predstavení. Nina hovorila, že sa pýtala Yvone ako znie slovenčina a Yvone povedala, že jej to pripomína monotónny zvuk idúceho vlaku. Nič krajšie ani povedať nemohla.

Celý PerfectDay som presedela vo fitting room kým mi niekto nezaklopal na dvere

Sedím na gauči a čím viac sa nakláňam k obrazovke, tým viac postupne posúvam modrú deku a s ňou biely vankúš a prázdny pohár z mliečnej ryže a posledný refrén Mind over Time a minulý mesiac a videá bez zvuku. Bez zvuku preto, lebo na otcovom notebooku sú zlé reproduktory. V období Vianoc je ťažké stretávať ľudí. Nemôžete povedať Stretneme sa u kašny, pretože z kašny je armáda snehuliakov a záprah sobov. Páči sa mi svetielkové Brno alebo sa mi skôr páči Brno v noci, keď nám padali na hlavu obrovské vločky. Nepoznám ľudí s bielymi vlasmi, ale snáď to moc nevadí, pretože znie to zaujímavo len dovtedy, keď o nich rozpráva Ve alebo Miki. Nabudúce môžem rozprávať ja o Martinovi, ktorý vyzerá ako Renton z Trainspottingu. Mrzí ma, že L. ma podľa pôvodného plánu vôbec nechcela stretnúť. Myslím si, že k týmto Vianociam sa aj tak najviac hodí Meeting Place od Last Shadow Puppets. Vianočný song jak sviň.

Shine, shine on this life that's burning out!

Na Oscarovi Wildeovi sme boli v tom istom divadle ako na Charlesovi Dickensovi pred trištvrte rokom. Až na to, že pri hre Oliver Twist sme sedeli v prvej rade, kďežto teraz sme boli vpravo v posledných radoch. Hovorím to preto, lebo keby sme sedeli v prvom rade, Jack - Jack, ktorý mal natužené vlasy tak, že keby som chcela, tak mu jedným ťahom ruky spravím pixie haircut - by na nás pľul vanilkové muffiny. V jednu chvíľu ma to trochu mrzelo. Cestou späť som počúvala Joy Division. Len málo vecí ma dokáže zatiahnuť presne do predminulého leta.

V piatok sme na hodine slovenčiny robili zase časť maturitných otázok. V jednej ukážke bol fejtón Adely Banášovej a myslela som si "To som chcela napísať ja. Ja. Ja.", čo sa mi doteraz stávalo len pri Palahniukovi. Ešte stále je tak vtipná. Snáď keď sa uvidíme nabudúce, nebude mi vykať.

Zajtra v divadle sa plánujem usmievať ako Keira Knightley

Ľudia mi posielajú odkazy na videá s hudbou, na ktorú som v piatok tancovala a podvedome si želala, aby všetci naokolo postupne schudli do milimetrovej hrúbky papiera, zmenšili sa do veľkosti plagátu a tak by som im mohla permanentnou fixkou zaškrtať hlavy. Nie všetkým, samozrejme. Mám rada neurčitú hudbu, otupujúcu ako sólo v Invincible alebo ako Radiohead. Na art lesson som po tom, ako som počula, že moja absolventská práca sa nehodí k môjmu veku, chcela kričať I'm so much older than I can take, ale ani to by asi nepomohlo, pretože art teacher má asi problémy s pokorou. A ja tiež, ak viete čo myslím. Ve v liste hovorila o AM fans session, ktorá má byť dnes, takže už bola, takže ja som to nestihla - Tak typické, I'd say. V bublinkovej obálke som si našla badge, v ktorom sa vidím deväťkrát, alebo len raz, ale v deviatich malých odrazoch a radosť mám len kvôli tomu, že všetka tá mätúca kaoss pad hudba ma naučila zvyknúť si na neurčitú náladu. Chcem byť 23. decembra v Žiline.

The next time I blink my eyes I wish I could see -

V pondelok som si na ruke na predlaktí našla nové znamienko, ktoré som si vôbec nevšimla ako rastie. Alebo som mala pocit, že to je čokoládová šmóha alebo diferenciačná bodka alebo diera do novej dimenzie.
Včera som si o pol jednej sadla vedľa Filipa na chodbe, tak, aby som videla, keď vyvesia výsledky writing časti anglickej olympiády. Čakali sme tam asi do pol piatej, ale aspoň to nebolo do siedmej, ako minulý rok. Viedli sme obskurné rozhovory a vždy, keď okolo nás niekto prešiel, hovorili sme si ďalšia hodina a potom znova ďalšia hodina a potom ešte chvíľu a na rade bola naša kategória. Keďže som bola prvá v poradí, počula som všetkých po mne ako hovoria to, čo som mohla povedať ja. Ako mi dávajú hints, ale už neskoro. Mala som číslo 3 a tak som aj skončila, na treťom mieste. O 0,33%. Viem, pretože mi to povedali. A preto som cestou domov jedla čoklidku pri DCfC, so that I felt better.
Je milé, ako mi napíše niekto, kto mi nenapísal už štyri mesiace text message s "sorry za neskoré ozvatie".