Na Oscarovi Wildeovi sme boli v tom istom divadle ako na Charlesovi Dickensovi pred trištvrte rokom. Až na to, že pri hre Oliver Twist sme sedeli v prvej rade, kďežto teraz sme boli vpravo v posledných radoch. Hovorím to preto, lebo keby sme sedeli v prvom rade, Jack - Jack, ktorý mal natužené vlasy tak, že keby som chcela, tak mu jedným ťahom ruky spravím pixie haircut - by na nás pľul vanilkové muffiny. V jednu chvíľu ma to trochu mrzelo. Cestou späť som počúvala Joy Division. Len málo vecí ma dokáže zatiahnuť presne do predminulého leta.
V piatok sme na hodine slovenčiny robili zase časť maturitných otázok. V jednej ukážke bol fejtón Adely Banášovej a myslela som si "To som chcela napísať ja. Ja. Ja.", čo sa mi doteraz stávalo len pri Palahniukovi. Ešte stále je tak vtipná. Snáď keď sa uvidíme nabudúce, nebude mi vykať.
No comments:
Post a Comment