Ja neviem.

Keď som sa Garymu sťažovala, že nenávidím hodiny telocviku, rozprával mi o tom, ako na strednej škole musel na hodinách telocviku behať v snehu naprieč Birminghamom v školskej uniforme. "To je určite horšie, než tvoje hodiny telocviku, mysli na to." Takže vždy keď hrajeme volleyball, myslím na môjho učiteľa angličtiny v šortkách a bielom tričku ako uteká v mínusových teplotách.
Bolo mi hneď jasné, prečo sa Linda na Svoboďáku nespýtala, či čakám dlho. Predsa som si vďaka mojej patetickosti cvičila asi päť minút ako poviem "Jo. Asi štyri mesiace." Spomenula som si na to obdobie, keď som sa stretávala s minimálne o dva roky staršími intelektuálmi a toto je jednoducho asi ďalšie obdobie. Všetci boli milí and the clouds were, you know, in the sky. Som rada, že aspoň Kiků mala zo svojeho darčeka radosť, pretože darček pre Lindu objednaný odniekiaľ z Dundee pomocou otcovej kreditky bol epic fail. Ľudia málokedy počúvajú inštrukcie. Inštrukcie a príbalové leaflets k liekom čítajú len ľudia trvalo pripútaní k lôžku alebo tehotné ženy. "Ľudia s výrastkami sa stretli s ľuďmi s priehlbinami a na námestí v Londýne vytvorili najväčšie ľudské puzzle." Na to som myslela.