Whatever People Say I Am, That's What I Am Not

2010-03-02T12:27:00.003+02:00

Sometimes Things Happen and You Are Just Not Meant to Understand...

2010-01-08T16:15:00.005+02:00

Význam rozhovorov sa začína úplne strácať, pretože na otázky ľudia odpovedajú len to, čo od nich chcete počuť. "Áno, mám ťa rád/rada" nahrané na kazetu a púšťané tisíckrát dokola. Rewind, Play. Rewind, Play. Rewind, Play. Nechcela som, aby sa to zaseklo práve v tomto mieste. Nikdy neuvidím záverečné titulky ani bonusové scény. Všetko, čo počujete od svojich priateľov je len to, čo oni počuli od svojich priateľov a tí od svojich priateľov a tí od svojich priateľov a tí od svojich priateľov a tí od svojich priateľov. Všetky obrázky a videá, ktorými vám chcú spraviť radosť je len tisíckrát Ctrl C, Ctrl V. Tisíckrát Rewind, Play. Je to skôr niečo, čo by povedal Chuck Palahniuk a nie ja. "Áno, mám ťa rád/rada."

Next year:

2010-01-01T00:00:00.000+02:00

Don't hesitate, take risks.

Milé.

2009-12-29T22:19:00.003+02:00

Sŕkanie višňového džúsu som si rovnomerne rozložila do celej takmer hodiny Tomasovho monológu prerušovaného naším prikyvovaním so súhlasným Uhm a občasnými otázkami, po ktorých obsiahlom zodpovedaní sa nikdy nezabudol vrátiť k pôvodnej téme. Rozlúčili sme sa s ním pred potravinami, pred tým obchodom, kde Linda išla kúpiť mlieko a chlieb a hroznovú minerálku na sleepover a išli skoro prechádzkovým krokom na vlak. Počas cesty sme míňali vlakové stanice s tichým snap medzi jednotlivými zmenami nálad. Očakávanie, snap. Nadšenie, snap. Náhly príval znepokojenia bez zjavnej príčiny, snap. Na niektorých staniciach boli napísané nevšedné výpovede a na niektorých staniciach ma Linda desila rozprávaním o Škótsku. Cestou k bytu som si odbyla väčšinu tých slušných fráz ako Boskovice je pekné mesto, keď sme obchádzali múzeum poľnohospodárských strojov a Biely byt - biely byt je fajn, pretože to nie je šedý byt. Nemala som náladu na realizovanie mojej extrovertnej časti osobnosti rozprávaním vtipných príbehov ani keď som vždy, keď sa Linda nepozerala, vyťahovala z tašky hroznový cukor, tak sme sa nenútene rozhodli pre postupné zhliadnutie filmov, u ktorých som si spočiatku zakrývala oči, ale potom ma začli baviť, alebo na ktoré som tak zvyknutá, že mi nevadilo, keď som uprostred zaspala. Začne vám chýbať dvojhlasný smiech, keď sa tak dlhú dobu pozeráte na filmy sama. Všetko, čo som povedala za tú hodinu predtým než sme zaspali bolo úplne zle. Pri ranných správach som sa zbalila a so zanechaným Merci Beaucoup na tabuli a nepoužitým lístkom na vlak v kapsi som opustila milú časovú slučku.

Ja neviem.

2009-12-22T23:44:00.007+02:00

Keď som sa Garymu sťažovala, že nenávidím hodiny telocviku, rozprával mi o tom, ako na strednej škole musel na hodinách telocviku behať v snehu naprieč Birminghamom v školskej uniforme. "To je určite horšie, než tvoje hodiny telocviku, mysli na to." Takže vždy keď hrajeme volleyball, myslím na môjho učiteľa angličtiny v šortkách a bielom tričku ako uteká v mínusových teplotách.
Bolo mi hneď jasné, prečo sa Linda na Svoboďáku nespýtala, či čakám dlho. Predsa som si vďaka mojej patetickosti cvičila asi päť minút ako poviem "Jo. Asi štyri mesiace." Spomenula som si na to obdobie, keď som sa stretávala s minimálne o dva roky staršími intelektuálmi a toto je jednoducho asi ďalšie obdobie. Všetci boli milí and the clouds were, you know, in the sky. Som rada, že aspoň Kiků mala zo svojeho darčeka radosť, pretože darček pre Lindu objednaný odniekiaľ z Dundee pomocou otcovej kreditky bol epic fail. Ľudia málokedy počúvajú inštrukcie. Inštrukcie a príbalové leaflets k liekom čítajú len ľudia trvalo pripútaní k lôžku alebo tehotné ženy. "Ľudia s výrastkami sa stretli s ľuďmi s priehlbinami a na námestí v Londýne vytvorili najväčšie ľudské puzzle." Na to som myslela.

Marshmallows som posielala skoro na druhý koniec kina. Tak mi treba, keď som si tak debilne sadla.

2009-12-20T21:40:00.008+02:00

S každým ďalším problémom som si čoraz viac istá absurdnosťou môjho života a tým, že scenár k nemu napísal buď psychopat alebo úplný génius. Môžem vám povedať, že toľko twists and turns som ešte nevidela v žiadnej hre. Za každým keď sa vyrovnám s určitou situáciou, za pár sekúnd príde ďalší problém, až mám pocit, že si ten scenárista zo mňa robí srandu. Alebo všetky tie dramatické časti, prvé dejstvo, druhé dejstvo, nemiestne repliky vyťahuje z tajnej skrýše skutočných hercov. Je mi jasné, že píše a súbežne ma nechá hrať - len tak, bez poriadneho nacvičovania! Keby som mala možnosť si ten text aspoň dvakrát prečítať, hrala by som oveľa lepšie. Možno by sa občas ozval aj potlesk alebo smiech ako to býva vo Friends. Možno keby ujo scenárista počkal, dopísal a poopravoval chyby a až potom by som prišla na pódium, všetko by bolo úplne inak. Ale každý má svoje lucida intervalla. Jasné chvíľky. Napríklad keď sa so Z. rozprávame o najkrajších druhoch smrti v kine na kreslenom predstavení. Nina hovorila, že sa pýtala Yvone ako znie slovenčina a Yvone povedala, že jej to pripomína monotónny zvuk idúceho vlaku. Nič krajšie ani povedať nemohla.

Celý PerfectDay som presedela vo fitting room kým mi niekto nezaklopal na dvere

2009-12-13T20:50:00.007+02:00

Sedím na gauči a čím viac sa nakláňam k obrazovke, tým viac postupne posúvam modrú deku a s ňou biely vankúš a prázdny pohár z mliečnej ryže a posledný refrén Mind over Time a minulý mesiac a videá bez zvuku. Bez zvuku preto, lebo na otcovom notebooku sú zlé reproduktory. V období Vianoc je ťažké stretávať ľudí. Nemôžete povedať Stretneme sa u kašny, pretože z kašny je armáda snehuliakov a záprah sobov. Páči sa mi svetielkové Brno alebo sa mi skôr páči Brno v noci, keď nám padali na hlavu obrovské vločky. Nepoznám ľudí s bielymi vlasmi, ale snáď to moc nevadí, pretože znie to zaujímavo len dovtedy, keď o nich rozpráva Ve alebo Miki. Nabudúce môžem rozprávať ja o Martinovi, ktorý vyzerá ako Renton z Trainspottingu. Mrzí ma, že L. ma podľa pôvodného plánu vôbec nechcela stretnúť. Myslím si, že k týmto Vianociam sa aj tak najviac hodí Meeting Place od Last Shadow Puppets. Vianočný song jak sviň.

Shine, shine on this life that's burning out!

2009-12-12T18:57:00.003+02:00

Na Oscarovi Wildeovi sme boli v tom istom divadle ako na Charlesovi Dickensovi pred trištvrte rokom. Až na to, že pri hre Oliver Twist sme sedeli v prvej rade, kďežto teraz sme boli vpravo v posledných radoch. Hovorím to preto, lebo keby sme sedeli v prvom rade, Jack - Jack, ktorý mal natužené vlasy tak, že keby som chcela, tak mu jedným ťahom ruky spravím pixie haircut - by na nás pľul vanilkové muffiny. V jednu chvíľu ma to trochu mrzelo. Cestou späť som počúvala Joy Division. Len málo vecí ma dokáže zatiahnuť presne do predminulého leta.

V piatok sme na hodine slovenčiny robili zase časť maturitných otázok. V jednej ukážke bol fejtón Adely Banášovej a myslela som si "To som chcela napísať ja. Ja. Ja.", čo sa mi doteraz stávalo len pri Palahniukovi. Ešte stále je tak vtipná. Snáď keď sa uvidíme nabudúce, nebude mi vykať.

Zajtra v divadle sa plánujem usmievať ako Keira Knightley

2009-12-09T23:05:00.005+02:00

Ľudia mi posielajú odkazy na videá s hudbou, na ktorú som v piatok tancovala a podvedome si želala, aby všetci naokolo postupne schudli do milimetrovej hrúbky papiera, zmenšili sa do veľkosti plagátu a tak by som im mohla permanentnou fixkou zaškrtať hlavy. Nie všetkým, samozrejme. Mám rada neurčitú hudbu, otupujúcu ako sólo v Invincible alebo ako Radiohead. Na art lesson som po tom, ako som počula, že moja absolventská práca sa nehodí k môjmu veku, chcela kričať I'm so much older than I can take, ale ani to by asi nepomohlo, pretože art teacher má asi problémy s pokorou. A ja tiež, ak viete čo myslím. Ve v liste hovorila o AM fans session, ktorá má byť dnes, takže už bola, takže ja som to nestihla - Tak typické, I'd say. V bublinkovej obálke som si našla badge, v ktorom sa vidím deväťkrát, alebo len raz, ale v deviatich malých odrazoch a radosť mám len kvôli tomu, že všetka tá mätúca kaoss pad hudba ma naučila zvyknúť si na neurčitú náladu. Chcem byť 23. decembra v Žiline.

The next time I blink my eyes I wish I could see -

2009-12-04T19:03:00.005+02:00

V pondelok som si na ruke na predlaktí našla nové znamienko, ktoré som si vôbec nevšimla ako rastie. Alebo som mala pocit, že to je čokoládová šmóha alebo diferenciačná bodka alebo diera do novej dimenzie.
Včera som si o pol jednej sadla vedľa Filipa na chodbe, tak, aby som videla, keď vyvesia výsledky writing časti anglickej olympiády. Čakali sme tam asi do pol piatej, ale aspoň to nebolo do siedmej, ako minulý rok. Viedli sme obskurné rozhovory a vždy, keď okolo nás niekto prešiel, hovorili sme si ďalšia hodina a potom znova ďalšia hodina a potom ešte chvíľu a na rade bola naša kategória. Keďže som bola prvá v poradí, počula som všetkých po mne ako hovoria to, čo som mohla povedať ja. Ako mi dávajú hints, ale už neskoro. Mala som číslo 3 a tak som aj skončila, na treťom mieste. O 0,33%. Viem, pretože mi to povedali. A preto som cestou domov jedla čoklidku pri DCfC, so that I felt better.
Je milé, ako mi napíše niekto, kto mi nenapísal už štyri mesiace text message s "sorry za neskoré ozvatie".

I guess we’ll just have to adjust

2009-11-28T13:48:00.006+02:00

Dokážem si predstaviť len málo ľudí, ktorí mali tak pravidelne usporiadaný denný základ ako ja tento týždeň. Organizovaný. Naplánovaný. 9am - time for a painkiller. 10.30am - StarWars. 12am - ďalší painkiller. Dočasný eating disorder.
Prezentácia Canterbury univerzity bola na Palisádach vedľa všetkých tých nórskych a fínskych ambasád a každý si radšej sadne k stolu sám. Všetci tam prítomní borci vyzerali pseudointelektuálne, vyjadrovali sa pseudointelektuálne, pseudointelektuálne mi špičkou ich boty šťuchali do stoličky, ale v skutočnosti boli len namyslení. A nie pseudo, ale naozaj. Test z angličtiny mal 90 minút a každý text, dokonca ešte aj essay sa týkala univerzity. Nevedela som súvisle odpovedať na otázku, prečo chcem vlastne študovať ten odbor, ktorý som si vybrala, ale všetci sú veľmi ohľaduplní.
Večer sa mi nepodarilo zohnať nikoho, kto by bol so mnou ochotný zosynchronizovať Placebo. Minule so mnou Filip synchronizoval IAMX. Ale to nevadí, oni ešte prídu. -"Panta Rhei znamená Čas plynie." -"Hm." -"Povedal to Herakleitos z Efezu." -"Hm."

Carry On.

2009-11-20T19:58:00.003+02:00

Na balík som chcela dať takú tú nálepku, aby s tým pri posielaní netriasli a nehádzali, ale na pošte povedali, že sa to nedá. Keď som mala päť alebo šesť, granddaddy nám posielal porcelánové hračky; porcelánových slonov, porcelánových psov a krokodílov a na každý balík dal nálepku, aby sa nerozbili. Ale vždy sa rozbili. Vždy prišiel balík, z ktorého sa painfully sypali malé črepiny. A môj daddy celú tú porcelánovú zoo vždy zlepil tak, že by ste nepoznali rozdiel. Všetci tí sloni a krokodíly zase vo svojej pôvodnej veľkosti. Rozmýšľala som o tom, keď som na ribbon party 4.B pila čistú vodu za ich peniaze a škrabala biely marcipán z torty za ich peniaze. Chcela by som mať odvahu obliecť si žlté šaty. Taktiež som premyslela labels pre ľudí a nechala ich tancovať na pódiu s veľkou imaginárnou nálepkou Hate a na niektorých som sa pozerala ako menia clothes, hairstyle, friends, cities, continents a stále nad nimi svieti veľké neónové Love. Labeling theory v sociológii je veľmi relatívna. Myslím, že moja nálepka je Nerozbiť.

"Du glaubst mir, ich vertraue dir."

2009-11-17T10:38:00.003+02:00

Včera som musela čítať Invisible Monsters pod svetlom z detského lightsabre, pretože daddy vypol prúd, aby mohol zistiť, prečo máme veľký účet za elektrinu. Keď to hovorím nahlas, tiež mi to znie tak divne. A tak ho sledujem ako každý víkend chodí kupovať úsporné žiarovky a ako chodí z izby do izby a mení neúsporné žiarovky za úsporné a vypína prúd a ja si svietim detským lightsabre keď chcem zísť po schodoch do kuchyne.
Keď to hovorím nahlas, naozaj to znie tak vtipne.
Mám pocit, že môj život, také to malé neprofesionálne divadlo, je v rukách nejakého komika-bábkoherca, ktorý si zo mňa strašne, ale strašne rád strieľa. Všetka česť, remeslo ovláda úžasne. Čo ten všetko nevymyslí, neskutočné!
A 27. novembra sú vo Viedni Placebo a nabudúce Vikkie poviem "You are not black, you are caramel!"

I got your phone number written in the back of my bible

2009-11-14T20:41:00.006+02:00

Chcela som si nastaviť biologické hodiny, ale až potom som si uvedomila I hit the snooze button. Takže som vstala o ôsmej a v autobuse si hovorila "I'm okay now. I'm doing fine, really." Ve a Kiků mi pomáhali vyberať black trousers a celý čas čakali pred fitting room na to, aby som im povedala, že si ich nevezmem, zatiaľ čo v HáeMku hral nový hnusný Casablancas, ktorý je... well, nový a hnusný.
Vďaka mojej roztržitosti som stále zabúdala na to, že Ve nemôže papať to a tamto a tamto tiež nie a tak sme pili len džus a milkshake a chodili od jedného obchodu k druhému a pýtali sa na In Watermelon Sugar, pretože oni to ešte nečítali a nikde nemali Moleskine so správnym počtom strán a videli sme tričko s čiernym mliečkom.
Už viem, ktorá je Niki a ktorá Miki a už viem, kto je Kiků a kto je Ve a viem, že sú obidve úžasné. =)

"They wouldn't believe you need money for public telephone. They would think you're on drugs."

2009-11-09T18:21:00.003+02:00

"... francúzska, nie príliš pekná speváčka" povedali dnes v rádiu o La Roux. Fakt neviem, podľa čoho to súdili. Závidím jej vlasy. Aspoň keď to má vyčesané nahor, nie je jej vidieť lebka ako mne.
Včera som celý deň chodila sebavedome so stužkou na pruhovanom svetri, pretože som vždy rozmýšľala what is it like a aj preto, že sme na škole prví, čo už mali prom. Prom, z ktorého som na facebook dala hnusné pixelové fotky opísané časťami textov TheCure.
A včera som si ukradla 45 minút angličtiny ako náhradnej hodiny a zo školy som išla s Garym skoro až k autu svetlohraškovej farby. Tiež tú farbu nemá rád.

Počula som asi tisíckrát "Your dress is wonderful"

2009-11-08T22:33:00.009+02:00

Keď sme celý večer prechádzali z hlavnej sály do šatne, celú chodbu lemovali veľké zrkadlá, v ktorých sa odrážali naše tekuté životy a aj keď mi príprava trvala vyše hodiny, stále mi vypnuté vlasy nahor a glitters na očiach predstavovali len zúfalú myšlienku, že sa vždy budem mať radšej asi len po duševnej stránke. Počas programu som sedela za oponou tak, aby mi vytŕčali len kolínka a okraj bodkovaných šiat, alebo som podávala Samuelovi mikrofón, alebo pri prechádzaní do druhej časti hľadiska zozadu, som v tme jemne šťuchala do opony a it felt awesome. Pri spoločných tancoch Barbora počítala jedna, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem a ťažko povedať, či to bolo počuť viac ako hudbu; som rada, že som mohla byť súčasťou niečoho takého a tiež neviem, prečo som profesorovi fyziky o pol šiestej ráno odpovedala "Ušlo to" na otázku "Did you like it?". Asi len sarkazmus, alebo možno to, že som na väčšinu slow dances sedela na bočných lavičkách alebo si nechávala hovoriť Sorry od Lukáša vždy keď mi stúpil na šaty. Chcem si v hlave stále za sebou prehrávať polnočný nástup so sviečkami s tým ako postupne zhasli svetlá než som prešla od dverí k stolu s predznačeným nápisom OK. v podobe malých x.

Let it Pour!

2009-11-03T19:41:00.004+02:00

Celý deň vonku sňaží according to Gmail Weather Layout, ktorý ukazuje vločky. Ale v skutočnosti sa ten sňah hneď roztopil. V literatúre som odovzdala rozbor poviedky Franza Kafku a mali sme poslednú skúšku spievania Gaudeamus igitur (sme zoradení tak, že stojím medzi Adelou a Luckou, takže sa cezo mňa stále rozprávajú a it feels mean), čo znelo tak, ako by to na poslednú skúšku znieť malo, a potom nasledovalo jedno z posledných nacvičovaní tanca, čo vyzeralo ako keby sme to tancovali prvýkrát. Neviem ako to do soboty zvládneme; vôbec si neviem spomenúť na také tie detaily ako na ktorú stranu sa otáčame alebo ktorú ruku dvíham prvú. Navyše vždy keď na konci robíme ten bicykel, tak buď kopnem Andreja do nohy alebo ma Tomáš ťahá za vlasy, nice, well.
V Senici sme našli peknú štvrť, o ktorej si myslím, že vyzerá tak fajn len v určitý okamih pri stmievaní a hneď na rohu bola kaviareň, kde na LCD screen pustili MTV a každý držal hubu. Až na jeden stôl, u ktorého sa všetci nekontrolovateľne smiali, ale im to bolo asi jedno. Na ceste domov som znovuobjavila Cure - You want me to lie not break your heart I want you to fly not stop and start - vždy keď večer vidím v diaľke alej oranžových pouličných lámp, viem, že sme už doma.
Garymu som na oznamko napísala To Gary who makes me not to forget that English people are cool a musím sa do štvrtka naučiť celú učebnicu sociológie.

ah... I mean - AH!

2009-10-31T22:39:00.000+02:00

Obálky na listy som predtým než som ich stihla poslať, úspešne stratila. Aj keď je dosť možné, že som ich nechala v škole založené v učebnici nemčiny. Sú väčšie než bežné obálky, pretože sú na listy poskladané vodorovne a nie zvislo. Ale stále sú dosť malé na to, aby sa do nich dal záver Wake Up tisíckrát na repeat. Ani ja neviem, čo Win Butler v tej časti hovorí a je mi to jedno. Rozhádzala by som konfetti na zem a tancovala v nich bosky, ale asi je to jedna z tých vecí ako strawberryfieldsforever, jedna z tých vecí, čo sa nikdy nesplní a ktoré sú lepšie, keď sa o nich len rozpráva. Včera v H&M som asi pol hodinu sedela v changing room a keď som sa začala nudiť, jediným východiskom bol medzištátny hovor. Rada si skúšam šaty, ktoré si potom nekúpim. Doteraz nechápem, jak sa vždy poslednú pol hodinu môžeme s Lindie nudiť. Všetko tam voňalo po škorici a vanilkovom prášku a v HappyMeal vám dajú R2D2, ak si o to poviete.

2009-10-31T18:21:00.003+02:00

"I'm absolutely positive the Moon is jealous of the Sun, because it can see your pretty face much longer in the summertime."

Snažila som sa rezervovať lístky na toho Coxona

2009-10-29T16:28:00.005+02:00

Počúvam Strokes, konkrétne Room on Fire a This is it. Asi ako jediná trieda sme museli ísť aj cez prázdniny do školy kvôli tomu, aby sme si nahradili včerajšie hodiny, lebo sme včera museli predtáčať na prom. Natáčanie sa však docela vydarilo, hlavne sa mi páčila tá scénka s balónkami na bicykli, pretože mi pripomenula klip k Fluorescent Adolescent. A večer sme mali echo, which means gathering s classmates týždeň pred prom, čo začalo príšerne a bolo to stále len horšie. Ale pravdepodobne som si to zase vykonštruovala sama. Ešte by som ich v poslednom ročníku začala mať rada (*laughs evily*).
Okrem toho som konečne videla TheProposal. Začalo to ako docela slušný film, ale cez obskúrne až divné scény sa to previnulo do hnusného chick flicku. (If the children don't grow up, our bodies get bigger but our hearts get torn up.) Teším sa zase na dlhý dlhý mail, v ktorom bude každé tretie slovo amazing a ktorý okrem toho, že bude krásny, bude hlavne imaginárny.
Potrebujem ísť do Brna; kresliť lipstickom na okná vlakov alebo proste len na milkshake a nemám s kým.

GMT

2009-10-25T23:10:00.004+02:00

Na to, že bola nedeľa poobede, nebo bolo ibalginovo sfarbené doružova a na malej lúke medzi betonovými vyblednutými bytmi bolo príliš teplo. Bol to taký hrozne malý malý okamih, len taká hmlistá myšlienka, pár sekúnd predtým, než som hodila frisbee Nine a chvíľu predtým, než ho ona stihla chytiť, len na tak krátko som si uvedomila, že sa aj tak celý čas teším na to, až zase budem utekať do kina a bude sa mi pod nohami šmýkať zem a budem počúvať krátke historky o vašich rodičoch a možno poviem "I wish I had it".
Namiesto obrovskej Coxonovej hlavy som vystrihla Damona so psom a v časopise, čo som si kupovala ešte pred rokom a pol som našla "Sometimes I think we should put a press release on our website that says We don't care what you think!" od Sigur Rós. Chcela by som žiť len medzi tou chvíľou, keď skončí šum Arctic Monkeys z videa z RfP a predtým než začne hrať Strawberry Fields Forever. A tiež neviem, čo povedali na konci originál videoklipu.

Carry The News

2009-10-21T20:55:00.003+03:00

Keď si pridáte do kontaktov ľudí z rôznych komunikačných websites, je dosť možné, že začnete obdržiavať maily s otázkami ako Girls, Are My Glasses Unattractive? a iné nezmysly. A tak je lepšie viesť si pofidérny blog než nechať si radiť na yahooanswers.
V triede sa stále hádame kvôli hudbe na prom, alebo o výbere miesta, kde sa všetci schlaščú týždeň after prom, alebo o tom, kto bude s kým tancovať. Čo sa týka tej hudby, mám docela smolu, že všetci sú nechutne mainstreamoví a nechcú mi dovoliť ani jeden song od Hadouken!, ale mám v pláne si stáť aspoň za All the Young Dudes.
Zajtra budem pravdepodobne sedieť za dishwasher, tak, aby mi vibrovala o chrbát a vystrihovať indie skupiny zo starých NME (volám to tu enemíčka) a zvažovať, že si objednám sedem druhov wayfarers. Docela rada by som si pozrela Pulp Fiction odzadu.

You'd better try tha'

2009-10-19T20:08:00.005+03:00

Na Medzinárodný literárny festival som sa trochu obskurne obliekla, resp. mali by zaradiť do výroby konverzy, ktoré by sa podobali na spoločenské boty. Zase raz som sa uistila v mojej sympatii k Nórom, aj keď ujo moderátor mu hovoril Andre namiesto Endre. However Peter so Švédska bol suverénne najvtipnejší. A teta Jungová (ospravedlňujem sa, ale už som zabudla jej krstné meno), ktorá prekladala Karen z Taiwanu mala črty tváre tak trochu ako Andy Warhol alebo Chris Corner (páči sa mi, keď to môžem písať ako Koerner). Tak trochu som nepochopila, čo Terka myslela tou elitou a najviac som tlieskala klavíru.

Wherever you are
you're with the BBC

Ane Nydal

Destroy, Fix, Destroy Again

2009-10-17T11:18:00.004+03:00

Od začiatku roka sme nemali jedinú hodinu telocviku, čo ma stále veľmi teší. Resp. mali, ale vždy nacvičujeme na stužková prom. Včera som si kvôli tomu dokonca rozbila koleno, takže je asi výhoda, že si neberiem tie krátke šaty. Keď idem ráno do školy, vždy vidím dúhového šarkana uviaznutého v pouličnom osvetlení a hovorím si Destroy. Fix. Destroy Again.
A v nedeľu možno pôjdem na to čítanie básní alebo na koncert len kvôli tomu, aby som vyskúšala Filipovu fuzz factory.
Povedala som "Hello. Are you free this evening?" a profesorka "Tak snáď to nejak rozvinieš, môžeš sa spýtať ako sa mám miesto going straight for it."; "Hello. How are you? Are you free this evening?" A asi preto na mňa profesori kričia a ja mám potom emotional breakdown jak sviň.

Nezaujíma ma vaše "Hm"

2009-10-10T15:32:00.006+03:00

Spravila som zoznam štyridsiatich šiestich ľudí, ktorým určite pošlem graduation announcement. V piatok pri nacvičovaní nástupu mi musela K. dvakrát pripomínať, že sa mám radšej usmievať namiesto znudeného dvíhania obočia a myslím si, že hardly existuje viac otravnejšia aktivita ako dress shopping. Jo, vlastne existuje - dress shopping v spoločnosti mojej drahej mutti, ktorá vás neustále upozorňuje, že nemáte postavu ako Audrey Hepburn.
A niekedy ma ľudia, ktorých nepoznám, proste rozveselia viac ako priatelia: "try going to clubs at school u know like the science club and all that", lol. Pôjdem si opakovať sociológiu (to je tiež docela sranda, hlavne vymenúvanie funkcií rodiny) a dnes je desiateho októbra a tak, no.

Undisclosed Desires?

2009-10-06T07:11:00.002+03:00

Gary včera doviedol aj svoju evil ženu, ktorá presne po 45-tich minútach zaklopala na dvere a vošla so slovami It's time. A očividne som sa nielen ja, ale aj on nechcel lúčiť. According to náš polhodinový rozhovor o hudbe, v učebni 1 ostala len tabula na fixky popísaná mojím clumpsy písmom so zoznamom skupín ako Hadouken! (ktorých som doporučila ja jemu) a Manic Street Preachers (ktorých doporučil on mne). And he was asking about the weather.
Dopijem medovkový Rajec a idem do školy.

2009-10-05T23:10:00.002+03:00

I’m taking a ride off to one side
It is a personal thing
Where?
When I can’t stand
Up in this cage I’m not regretting

I don’t need a better thing
I’d settle for less
It’s another thing for me
I just have to wander through this world
Alone

Stop before you fall
Into the hole that I have dug here
Rest even as you
Are starting to feel the way I used to
I don’t need a better thing
Just to sound confused
Don’t talk about everyone
I am not amused by you

Cause I’m gonna lose ya...

(Peter Yorn)

V aute som počúvala Billy Talent

2009-10-04T23:14:00.010+03:00

Mám tendenciu hovoriť orsy namiesto Orsay a v sobotu som dvakrát jedla v KFC. Kúpila som si Rezistanciu (ohmický odpor je odpor vodičov a spotrebičov, v ktorých nevzniká ani elektro-magnetické, ani elektrostatické pole, takže striedavý prúd ostáva vo fáze so svojím napätím) a Uprising so self-dotvoriteľnou cover (naposledy som na cover AM myslím prikreslovala Chrisovi McClureovi opičie uši) a tašu (btw. našla som odznak IchWarInBerlin).

Od rodičov mám zakázané vychádzky (čo som nemala ešte nikdy asi) za to, že som v sobotu prišla o 20 minút neskôr z movie night. Hlavne asi preto, že sme sa pomaly vliekli (neviem ako inak nahradiť slovo shuffle) po schodoch z ôsmeho poschodia za nevydarených pokusov spievať Phantom of the Opera theme.

Matt Bellamy pribral a v krabici na dôležité veci som našla štítok s nápisom L.S.E. a neviem what does it stand for.

Seriously, dej knihy, ktorá je na päťdesiatej strane nudná, sa už nezlepší

2009-10-03T18:17:00.001+03:00

Nestihla som zjesť wafle, pretože som celú veľkú prestávku hľadala učebnicu fyziky pre štvrtý ročník v sklade učebníc. Štúdium na našom gymnáziu prináša značné nevýhody, z ktorých spomeniem napríklad neúplné učebnice fyzík, kde chýba strana 14/15, ale aj isté výhody, ako napríklad neplatený prídel novín (woot!).
Ďalšiu sobotu asi (select the most suitable answer from the following possibilities) zomriem - zo zúfalstva sa prežeriem Mr. Bunbury shortbreads - nevyjdem dva dni z domu; pretože namiesto IAMX bude asi len I AM EXTREMELY SAD, že tam nemôžem ísť. Obzvlášť, keď mi Kamila povedala, že pôjde radšej na Pink!, that's just horrible.
Záhadné zásielky z Londýna (Starbucks card, ktorú pravdepodobne najbližší rok nevyužijem) a peniaze od starých rodičov, ktorých vidím každé dva roky, oh well.

Central line je červená, Jubilee je šedá...

2009-09-26T20:58:00.002+03:00

Vôbec neviem, kde zohnali štvormetrovú sovietsku vlajku a obrovskú ČSSR vlajku na program imatrikulácií. Viac menej pateticky som si uvedomovala, že to bolo posledný krát, čo som mala možnosť vidieť (a tentokrát aj participovať) ako ponižujeme nových prvákov, oh well. Okrem iného som si v bathroom pri obliekaní čiernych tights tresla hlavu do okna, takže som si celý večer držala u hlavy nanuk a ešte stále to trochu bolí. Celý deň sme sa dorozumievali s walkie-talkies. Kasabian, prepínam:

Kill me if you dare
Hold my head up everywhere
Keep myself right on this train

I'm the Underdog
Live my life on a lullaby
Keep myself riding on this train
Keep myself riding on this train

Na obale cereálií je návod na zostavenie vesmírnej rakety

2009-09-24T22:29:00.008+03:00

Apart from stále neúspešné presviedčanie ľudí o koncerte IAMX a čoraz viac úspešné zariaďovanie všetkých podkladov k univerzite (profesorka angličtiny do mojej academic reference napísala, že som outgoing - ...) sa nedeje nič dištinktívne. Na hodine NoSky sme písali test, ktorý nás mal presvedčiť o správnosti používania tej slávnej, učiteľmi odporúčanej a nikdy nikým nevyskúšanej metódy učiť sa z hodiny na hodinu a na literatúre sme pozerali sfilmovaného Jean-Paul Sartrea a bolo to dokonalé. Tiež sme vypĺňali prihlášku k maturite (there it is) a napriek priebežne opakovaným inštrukciám sa vždy niekto pomýlil, hlavne v školskom roku.
...Ohnite telo rakety pozdĺž čiernych čiar do hranatého tvaru. Konce zlepte dokopy. Zložte špičku rakety... Ale niektoré chyby ako napríklad zapaľovanie prskaviek 7 rokov after expiration date, sú jednoducho dobré.

You know what the fear is like, if...

2009-09-20T21:15:00.003+03:00

Možno si pustím obľúbené časti z Breakfast at Tiffany's ako včera ráno a nechám spadnúť puding z lyžičky na I heart London tričko a príde mi normálne ako bude stekať najprv po veľkom srdci a potom po písmene N. A tak, ako mi omylom spadol za posteľ poster There's no such thing as good publicity, tak tam asi zhodím aj ostatné posters, fotky a pohľadnice. Alebo nie, hm.

A aj tak som sa celý deň len schovávala v bathroom so šachovnicovými kachličkami, lebo som si vzala príliš tmavé tights.

Up-Up-Up

2009-09-17T23:53:00.002+03:00

Ak sa to vôbec stalo, tak som včera ráno pravdepdobne asi dve hodiny strávila daydreamingom o PW, ale je dosť možné, že to bolo v iný denný úsek, takže to ráno môžte nahradiť aj slovami ako okolo obeda, večer, prípadne v noci. Neviem, či ho chcem vidieť naživo.
Dnes v autobuse vedľa mňa sedel borec, ktorý podľa toho, čo som mala možnosť počuť z ozývania sa jeho slúchatiek, počúval ten istý song ako ja. Aj by som začala small talk keby mi v daný moment neprišlo počúvanie tej skupiny príliš absurdné. V hodine literatúry sme brali Brautigana a ja som si bezprostredne spomenula na to, ako mi bookseller s veľkým piercingom v uchu vo Waterstone's predal Revenge of the Lawn za sedem libier v penciach bez toho, aby si to prepočítal.
Ôsmu hodinu sme skončili o štvrť hodinu skôr a išla som pod dáždnikom kúpiť muffiny s niekým, na koho meno som si spomenula až keď sme boli u knižnice. Knihovník bol outraged (SOLŽENICYN JE POD S!!!) a myslela som, že už si zvykol na to, že požadujem tituly a autorov, o ktorých nikdy nepočul a na to, že nenosím čitateľský preukaz, ale očividne mu to ešte stále robí problém. Potom som si kúpila zložku na maturitné poznámky z náuky o spoločnosti a išla do jazykového centra na to, aby mi oznámili, že 45 minút s anglickou lektorkou stojí 12 ojr.
It's only 99 days left till x-mas.

2009-09-17T21:14:00.001+03:00

Everything smells like CookieCrisps and if it hadn't occured to me in the first moment as useless, I would make a playlist of all sad IAMX songs and do it on repeat. Or I would spread confetti on the floor and we'd dance in it till it grows sticky on our feet.

I Don't Mind at All

2009-09-13T11:24:00.004+03:00

IAMX mám ráno k cereáliám, IAMX mám na obed a IAMX večeriam. Len medzitým si po kúskoch odtrhujem z Arctic Monkeys. A topím sa v EarlGreyi a ignorujem maily a imitujem írsky prízvuk.
Vo štvrtok prišla Dominika a stáli sme pred domom viac než pol hodinu a je dosť možné, že aj ja budem tak trochu skleslá, keď budem odchádzať. (Mimochodom, každý to už berie ako samozrejmosť, čo ma trochu znepokojuje.) Inak, vôbec nechápem, prečo nikto toho Palahniuka nečíta, keď im to požičiam.
V piatok som napriek mojej nekonečnej nenávisti k veľkému množstvu ľudí nahromadených na jednom mieste, držiacich v jednej ruke pivo a v druhej nejaké hnusné jedlo, zúčastnila slávností v Skalici, ale úprimne si myslím, že by to nespravilo žiadny rozdiel, keby som tam nebola. Vlastne si myslím, že slovo zúčastnila nemôžem vôbec použiť, pretože nevyjadruje ani jednu z mnou vykonávaných činností. Teda, pokiaľ to nie je nejaká skrytá definícia pre pravidelné dávkovanie liekov proti kašlu. Namiesto toho ale poznám slovo lame, ktoré by mohlo charakterizovať priemerú hudbu, stánky s alkoholom, nevydarené fireworks a kolotoče (ja neviem, ale myslím, že ten adrenalín by mal byť skôr z tej výšky a nie z pocitu, že spadnem a zabijem sa).
A Kamila má nové drums.

(insert your email address)

2009-09-09T19:41:00.002+03:00

Za posledný týždeň sa stalo pár signifikantných udalostí:

začla škola (čítaj: jo, classmates ma stále nenávidia tak, ako ja nenávidím ich)
začala som vyslovovať slovo direction in a completely different way (pozn. Chris Corner)
konečne som rozčítala 1984 (tiež máte tendenciu prestať čítať knihu v tom momente, keď sa stane niečo krásne a vy si ten pocit chcete nechať čo najdlhšie?)
napísala som Personal Statement do Canterbury, ale predtým než som ho stihla poslať sa v dôsledku zdĺhavých príčin, ktoré nebudem objasňovať, vymazal
napísala som nový Personal Statement do Canterbury

a taktiež pár menej významných udalostí, ktoré napríklad zahrňujú autumn weather, na ktoré si neviem zvyknúť, cover Uprising a "Wanna smoke"?
Teším sa na to, ako budem zajtra zase stáť pred rozpisom seminárov, pretože nikdy neviem, v akej som triede a oslovovať nesprávnych ľudí. A vymazala som Skype.

2009-09-01T19:23:00.009+03:00

Nemohli by sme sa prosím vrátiť k tejto časti?

A čo keby sme počkali tak dve sekundy a presunuli to k tejto chvíli:

Nemohli by sme to proste previnúť? Pretože mám pocit, že stále sme v tomto bode:

Keď rozprávaš o lístkoch na Editors, mne napadnú béčkové romány. Keď rozprávaš o autosugescii a sebaovládaní, mne napadne Glasgow. Keď rozprávaš o Tvojom detstve, ja si predstavím poličku s čiernymi a zelenými čajmi. Keď si dáš na pery ružový lipstick - ...mne napadne Londýn. LOVE YOU! HATE YOU!!!

"Are you joking? You're not cooler than me."

2009-08-31T22:06:00.003+03:00

Ráno som vynechala A&S a išla k hairdresser a celý nový haircut spočíva v tom, že je to ten starý haircut predtým než mi stihli dorásť vlasy + tužidlo. Vlastne, poďla mňa ten rozdiel robí hlavne to tužidlo. Aspoň myslím. V meste som si kúpila blueberryový muffin a tak trochu ma vydesilo, že bol menší než tie v Zemi-Nezemi a stekal mi džem po ruke a v drugstore som si kúpila detský toothbrush s Wall-E-m, lebo nenávidím veľké toothbrushes a aspoň nemám pocit, že sa zbliju, vždy keď si chcem umyť zadné zuby. A mentolovú floss iba kvôli tomu ako voní. Robím veľa takých malých malých milých vecí len preto, že mi dávajú väčší zmysel ako keby som sa sústredila na niečo väčšie.

Že?

2009-08-31T21:37:00.002+03:00

“Choose life. Choose a job. Choose a career. Choose a family. Choose a fucking big television, choose washing machines, cars, compact disc players and electrical tin openers. Choose good health, low cholesterol, and dental insurance. Choose fixed interest mortgage repayments. Choose a starter home. Choose your friends. Choose leisurewear and matching luggage. Choose a three-piece suite on hire purchase in a range of fucking fabrics. Choose DIY and wondering who the fuck you are on a Sunday morning. Choose sitting on that couch watching mind-numbing, spirit-crushing game shows, stuffing fucking junk food into your mouth. Choose rotting away at the end of it all, pissing your last in a miserable home, nothing more than an embarrassment to the selfish, fucked up brats you spawned to replace yourself. Choose your future. Choose life.”

John Hodge

I'm not gonna do it again.

2009-08-29T23:41:00.005+03:00

Tiež som sa mohla smiať hillariously na My Life Sucks alebo nemať jeden z tých save/exit snov alebo neuskutočňovať každý deň self-vykonštruované rozhovory s ľuďmi v mojej mysli. Najviac ma vždy aj tak vydesí, že viem ako presne by reagovali.
Celú cestu domov z prechádzky som sa pridržiavala všetkého, čo bolo v mojom dosahu - trochu kvôli tomu dizziness a trochu preto, že som chcela. A potom Nina odišla skorej kvôli Sebastianovi a už viem, že takto priateľstvá jednoducho nefungujú, 'cause you made me stop believing, a možno mi aj pomohlo to, že som na to prišla tak včas, ale nepoviem vám ďakujem.
Tak a teraz sa stratím niekde medzi DCfC a The Bravery, alebo niekde medzi snehom a dažďom, niekde v tej malej medzere medzi jeseňou a zimou, alebo niekde medzi refrénom a veršom od Mushaboom.
Medzi spánkom a Chrisom Cornerom.

Like the drunk you convinced was sober
You keep me falling over
(Oh, how I wish I could tell you face to face instead of singing this stupid song)

(In a Daylight)

2009-08-29T12:35:00.006+03:00

Vďaka jednému shoutboxu na last.fm, na ktorý som nebola schopná dva dni odpovedať a vďaka spoločnej kompatibilite som dostala prístup k úplne novej podobe playlistu (Good Shoes, Holloways, The Courteeners etc.) a to sčasti aj kvôli Chrisovi Cornerovi. Minule som s ním mala daydream do takej miery, že som nevedela, či si to vymýšľam sama, alebo je to už skutočný sen. Inak, keď už je reč o ňom, po zhliadnutí tohto videa som mala pocit, že môj celý život predtým nemal vôbec žiadny význam a začala som vlastne žiť až potom. Strašne sa teším na to Kiss + Swallow.
Včera na prechádzke sme dosť mlčali, alebo chodili, alebo počúvali historky o testoch z fyziky, kedy som si uvedomila, že som presne ten typ človeka, čo sa na maturite rozplače, o hádzaní oštepom s názornou ukážkou a o instantnej polievke. A štve ma, že Lindie sa nemá dobre.

Then I'll dig a < >

2009-08-26T14:44:00.003+03:00

Od minulého septembra premýšľam o výbere univerzity, robím research a zisťujem si všetky podklady, aby som sa rozhodla čo najlepšie. Z toho mi tak nejak vychádza, že už by som pomaly mala vyplniť prihlášky. Včera na InterStudy interview mi dali loads of leaflets a booklets, niektoré desivé (v Canterbury booklet fotka borca, čo vyzerá exactly ako Alex Turner s tým rozdielom, že má na sebe tričko Oasis) a niektoré priam odstrašujúce (borec ukazujúci prstom straight to my face s nápisom Yes, you can! on the top of Southampton Solent University booklet, čo mi trochu pripomenulo Matta). Administrátorka, ktorá sa mi venovala, bola veľmi milá, teda aspoň po ten čas, keď som ju počúvala; keď som sa sústredila na eavesdropping cudzej konverzácie, rozprávala sa s ňou mutti. Definitívne rozhodnutie mojej mutti, keď sme sedeli na Obchodnej v KFC, bolo "Tak dobre, no.", čo ma docela uistilo.
Dnes celý deň len jem čokoládové tyčinky a premýšľam, čo napíšem do Letter of Intent, lebo ako na to tak pozerám, tak chcú nadpriemernú essay s life changing experience a nadhľadom a proste tak nejak celkovo vyžadujú, aby som bola dokonalá. Ale teším sa na to, ako to budem písať. Uvažujem o tom, čo ma tak hrozne ťahá preč, ale asi je to čiste len tým, že potrebujem zmenu. A nových ľudí. Great Great Escape!

The Aim Is to Confuse the Reader/ The Aim Is to Focus on Something Else

2009-08-24T18:22:00.004+03:00

Tak som sa vo štvrtok stretla so SoonJaeom. Vo Viedni. Pravdepodobne sme sa videli posledný krát, pokiaľ teda nechceme mať long distance vzťah, alebo znášať následky dochádzania. Just joking, of course. A ja nechcem ani jedno, čo ma znepokojuje viac, než si myslíte. Celkom otvorene sme sa rozprávali o tom, aké by to bolo, keby sme ten vzťah naozaj mali, priebežne som opakovala Mind the Gap, pretože U-bahn je much worse than any other underground a vlakové súpravy sa vzhľadom blížili k tým v Prahe pred rokom 97, takže som mala trochu strach. Všetko išlo ako po I can't believe it's not butter, ostatne tak som to aj predpokladala, všetko sa zhoršilo až večer. Asi som stále tak nerozhodná, alebo to proste nebol Londýn, že ano.
Nasledujúce tri dni sebaľutovania (ktoré zahrňovalo žranie Nutelly plastovou lyžičkou na detskom ihrisku okolo desiatej v noci, počúvanie science programu na BBC a v nedeľu rodinný raut, čo hovorí samo za seba), keď som vety začínala s "Linda said" a končila s "SoonJae said", pričom občas bolo niekde v strede vety počuť aj "Vikkie said" (I bet you don't talk about me with other people. Do you?) sa ukázali ako dobrý návod ako prísť na to, že ak vy nezavoláte prví, tak vám nezavolá nikto. Nenapíše. Nepošle list. Viete, že až sa nabudúce zase vynoríte z deky zalkýnajúc sa EarlGreyom a pozriete sa na mobil, poviete si len There we go again.
Vzťahy sa začínajú prenasledovaním. Tak.

I'll Make You Top of the List

2009-08-17T17:46:00.006+03:00

Ráno som vstala až podozrivo skoro a strávila tri hodiny pozeraním ranného vysielania Adely a Sajfu (jediná komerčná vec, čo mám fakt rada a môj názor nezmenil ani fakt, že keď som ich videla naživo, tak mi Adela v mojich štrnástich rokoch vykala) a smiala sa over EarlGrey a brunch pozostávajúcej z detskej banánovej kaše a plánujem ten istý postup aj zajtrajšie ráno.
Soon Jae mi písal, že je v Berlíne a sľuboval, že nabudúce napíše obsažnejší mail a mne to stačilo na to, aby som si spomenula na to, ako sme prechádzali finančnou štvrťou Londýna, kde bol v minulosti hlavný prístav a mne sa to neuveriteľne páčilo, aj keď som nikdy nemala rada mrakodrapy a povedala som "Those over there are offices." a on na to "No. Those are apartments."

Those were apartments.

"Eww..."

2009-08-16T19:07:00.005+03:00

"You think you're cute? Well, you're not. You're just stupid. You look fucking stupid..."

Ešte stále som nedočítala Non-Fiction, pretože som si to v UK nechávala len na cesty z Wimbledonu do centra, presnejšie District line do Gloucester Road a Circle line do centra (keď sa pozerám do tej mapy metra, stále mám pocit, že môžem nájsť najbližšiu zastávku a ísť na prechádzku k Victoria Embankment; ešte na to budem asi dlho spomínať), ale včera som sa k tomu zase vrátila. Celá kniha sú poskladané krátke príbehy, ktoré sú z mne úplne neznámeho prostredia (naposledy som sa tak cítila, keď som čítala M. Kunderu), takže som v Contents musela názov každej poviedky preškrtnúť a napísať svoj osobný názov, aby som vedela o čom to vlastne je, pretože pôvodné názvy sú značne mätúce. Ale ešte pred tým všetkým je Palahniukov úvod, ktorý je veľmi veľmi worth čítania a až potom je prvá kapitola Disgusting insight on perverse people, ďalšia je "Wrestling is a tough sport" s pôvodným Where Meat Comes From, tretia kapitola je preplnená návodmi na písanie, štvrtej som dala pracovný názov What men makes happy, zatiaľ čo sa na celých pätnástich stranách pojednáva len o súboji vo vzájomnom ničení traktorov a potom je tu ešte jeden príbeh - My Life As A Dog, posledný ku ktorému som sa včera stihla prečítať. Neviem, či si aj vy dopodrobna predstavujete to, čo čítate, pretože ak by ste si prečítali tento príbeh a videli to ako ja, tak som presvedčená, že by ste aj vy začali Palahniuka neskonale milovať. Za necelých šesť strán vykreslil krásnu scénku, ale možno som bola včera len príliš sentimentálna a možno je to tým, že použil slová ako Starbucks a Subway na tej istej stránke a možno - možno mám len rada psov.
Už asi týždeň sa vnútorne pripravujem na to, ako napíšem do interstudy.sk a dohodnem si stretnutie s niekým kompetentným a ochotným poskytnúť informácie, mainly pre moju muttinku, ktorá sa s tým pomaly začína vyrovnávať. Aj tak mi ale príde veľmi smutné, ba až nespravodlivé, že študenti uchádzajúci sa o stredoškolské štúdium majú možnosť ísť študovať okrem iného aj do Fínska, Nórska, Kanady, a what is more, ešte aj Juhoafrická republika is included, ale keď chcem ísť na univerzitu, mám na výber len z Holandska, Dánska, Belgicka a Veľkej Británie, z čoho je moje rozhodnutie hneď jasné. Takže Dublin je veľmi málo pravdepodobný, odhliadnuc od toho, že by mutti ochotne chcela poskytnúť 100 ojro len na prihlášku.
V NME je na titulke kzicht La Roux gigantických rozmerov a ešte mi nenapadlo pozrieť sa dovnútra, pretože svet je vždy krajší, keď sa naň pozeráte len z povrchu a ste koncentrovaný na ten tlak pocitu, že neviete, čo vás čaká. To ale neplatí o krabici s farebnými sprinkles, ktoré ľudia dávajú na torty, ale ja si to sypem na cereálie, pretože u nich vždy viete, že vás nesklamú. Je len málo vecí, z ktorých mám taký pocit. Tiež by som sa chcela zavrieť do krabice s confectionery a čakať na to, že sa niekto nebude pozerať len na povrch, ale jemne tou krabicou potrasie a ja vypadnem spodným otvorom spolu s hŕbou farebnej čokolády.

I love it, when -.

2009-08-12T22:13:00.007+03:00

Od Londýna sa všetko strašne vlečie, alebo vlastne to ubieha až príliš rýchlo, ťažko povedať. V noci málo spím, ale stále spím o niečo viac, než ako som spala tam. Na queen-size posteli so všetkými potrebnými vecami položenými na parapetnej doske, ktoré mi host-mother vždy zhodila dole, keď neustále zaťahovala záclony. Myslím na veľa vecí, myslím na Nový Zéland a na Southampton a na driver's licence, ktorú si, podľa mojich najnovších uvažovaní, spravím ďalšie leto. Mylný dojem, že možno moji spolužiaci sú v podstate veľmi milí a vo všetkých smeroch neškodní ľudia, ktorý som nadobudla počas posledných týždňov, keď som ich nemala možnosť zhliadnuť v mojej blízkosti, nie je až tak pravdivý ako som si myslela. Stále mi znie v ušiach Mattove positive? a ja viem, že ďalší rok bude fajn, len si tak potichu hovorím, že ten rok potom, ten bude fajn ešte viac.
Nevydarený pokus mať hairstyle ako Audrey Hepburn a kráľovstvo vítanej závislosti zabalené v cupcake wrappaper bol podľa mňa krásny nápad ako sa rozlúčiť a keď som hovorila "Tak sa zas uvidíme potom...", myslela som to úplne inak, viete. Veľa som sa smiala, pretože tak by ste si ma mali zapamätať. Tak, alebo ako si z trucu slightly trieskam hlavu o fitting room. V podstate na tom nezáleží, pretože aj tak neovplyvníte ten obraz, čo každému zostane v hlave. Myslím ale, že mávanie pred fontánou na Trafalgar Square je... satisfying.

-"By the way, we have a ghost in our house, be careful."
-"Is it boy or a girl?"
-"Once a boy, once a girl."

I Remember London

2009-08-09T11:01:00.007+03:00

Mohla som spávať o niečo dlhšie, necháť si padať vlasy do kzichtu, usmievať sa na cudzích ľudí, pozerať sa na cudzích ľudí ako sa usmievajú na mňa, pýtať sa ich ako sa majú, nosiť krátke šaty, nosiť ružové silonky, mohla som chodiť do drahých obchodov a kupovať čokoládu, chodila som domov za tmy a nikdy nezabudnem na každodennú cestu metrom, keď sa vždy stalo niečo, čo stojí za zmienku (no napríklad v piatok ten borec, čo mi skoro zaspal na rameni), host-matka stále zaťahovala záclony v mojej izbe, zatiaľ čo ja som ich vždy zase roztiahla, chodila som často do Hyde Parku, ochutnala celú drink offer v Starbucks a páči sa mi to i na konci mena Walendowski. Nepáči sa mi to tu. Vidíte ten rozdiel. Vidíte ľudí, ktorí vás znepokojujú. Tu vás nikto nepočúva, tu sedíte a jete puding. Mám zásoby M&M's a kníh len tak na dva týždne. Vždy som myslela, že si nájdem puzzlu aspoň z rovnakého časového pásma. A úplne najviac ma desí, že mi nič nechýbalo.

This is the England!

2009-07-19T10:32:00.002+03:00

Zase som použila WikiHow, tentokrát na to, aby som zistila ako zbaliť veci na tri týždne do kufra. V poníkovej taške mám Non-Fiction do lietadla, ale osobne si myslím, že pohľad z okna pod vplyvom Kinedrylu bude krajší. Budem musieť ešte vymyslieť nejaký spôsob ako dostať TBBT do Lottinky, lebo zatiaľ veľmi úspešne odmieta akékoľvek filmy a seriály. Tak za pár hodin už budem v Zemi-Nezemi, dusiť sa vanilkovým muffinom a myslieť na vás. Píšte a majte sa krásne. A btw, sťahujem sa na ten čas na tento blog:

This is the England!

VIP 223

2009-07-18T11:44:00.003+03:00

Košulu v H&M už nemali a keď oficiálne začínalo kino, my sme ešte sedeli v KFC, ale samozrejme sme prišli na čas a stále nechápem prečo na tú originál verziu s titulkami prišlo tak málo ľudí. Ujo Voldy za mlada bol veľmi roztomilý, ale ešte neviem, ako prežijem HP sedmičku. Snáď stačí dúfať, že Rowlingová vydá druhú verziu knihy, kde Voldy nezomrie. Na druhú stranu som plne súcitila s Hermionou a celé to bolo trochu viac dojemné než som čakala.
Mala som pekný nápad ako nadviazať rozhovor s predavačom v kníhkupectve, pretože Snuff mal úplne iné rozmery než by moja polička s knihami mohla akceptovať, vlak voňal trochu ako banánové mlieko, ale ťažko povedať, môžem sa mýliť. Vy sa môžte mýliť.
Potrebovala by som napísať knihu, ale vôbec neviem ako na to. T. Morrison hovorí, že ak je kniha, ktorú by som naozaj chcela prečítať, ale ešte nebola napísaná, mala by som ju napísať. Áno, jedna taká kniha by tu bola. A myslím, že aj viac. Dôležité je písať pravdu a zároveň byť vtipný, pretože keď niekto píše o tragických veciach tragicky, je to ako keby ste jedli nejaký hnusne mastný kus prerastnutého mäsa, prikusovali k tomu maslo a zapíjali to kuracím vývarom. Mňamka, což? Vždy som chcela byť trochu viac drzá, aby som ľuďom ukázala, že nie sú mojími priateľmi. O tragických veciach sa dá totižto písať len vtipne. Inak by som na to fakt nemala guts. Nie som tak dobrý priateľ ako skôr niekto, kto je závislý na ľuďoch. Niekto, kto spí vo vašej posteli, číta vaše knihy, raňajkuje váš posratý vanilkový puding, ale vy to nie ste. Niekto, kto chodí v tých istých botách ako vy, ale nechodí na tie isté miesta. Niekto, kto vám dáva na výber.

Rainbow!

2009-07-15T17:42:00.006+03:00

Jogging vo štvrti Wimbledonu okolo bloku domov by bol pekný nápad ako zabudnúť a taktiež ako nechať svoju váhu klesnúť ešte nižšie a ako hovorí Lindie - mať niečo, čo by mi vydržalo. Pretože mám pocit, že takto mi nič dlho nevydrží. Nevydržal mi ani ten pocit, keď ma objal, for the hell. Všetko bolo až nechutne dokonalé a chcela som zostať dlhšie, a povedzte mi s kým ste sa naposledy takto bavili o knihách?
Stále hľadím na display mobilu a čakám, že niekto zavolá. Alebo napíše. Čokolvek. Napríklad "For winning new iPod click the link below". What you don't understand, you can make mean anything. Aby ma len jednou smskou zachránil.
Dominike som nanútila Palahniuka a Lucke tiež a ja začnem čítať Non-Fiction, that's the way how this got spread. That's the way how you got spread.
Ranné dizziness sa prelinulo do silnej chuti na kávu, fňukala som u reviews na JazykovéPobyty.sk a rozmýšľala o tom, čo si mám obliecť, aby moja host family hneď rozoznala, že sa so mnou nemajú baviť o chickflickoch, módnych časopisoch a výbere nového domáceho zvieraťa.
Večer si dám How I Met Your Mother season a budem dúfať, že sa mi tak okolo druhej v noci podarí zaspať.

Nechcem, aby to takto skončilo.

2009-07-12T18:44:00.005+03:00

Chcem povedať Mrzí ma to, chcem povedať Držte všetci hubu, chcem, aby ste vedeli, že vás milujem a zároveň nenávidím. Možno v tom mám fakt zmätok. Nechcem, aby ste mi pomohli, chcem aby ste na chvíľu prišli a sadli si na Marshalla a počúvali.

S tým videoblogom to myslím úplne vážne

2009-07-10T11:10:00.005+03:00

Zvažujem, že sa nejaký čas neprihlásim na icq, a so that nebudem nikomu ubližovať a nikto nebude ubližovať mne, a keď nad tým tak rozmýšľam, možno by stačilo, keby niekto povedal This ain't easy on you, is it? a ja by som povedala It isn't... Does it offend you, yeah?, pretože proste chcem. Mala by som ísť ešte raz do Brna, lebo stále nemám čierne kraťasy a potichu si hovorím, už len týždeň, už len týždeň... Snažím sa sústrediť na niečo iné, čokoľvek, čo by mi nepripomínalo this lack of someone, ale nejde to. Mám rada, ako vonia moje vlasy, milujem, ako vonia jeho maily a musím si kúpiť nail polish. Relish.

I Can Fix...

2009-07-08T10:24:00.009+03:00

Na Facebooku mám každý deň update od Chocolate Chip Cookies fansite, čo mi pripomína, že som ešte stále nedostala ten recept na cookies s arašídovým maslom. Nepíšem si emo statusy, nedávam si čiernu linku pod oči, neplačem do cereálií, ako by si niekto, kto so mnou vstával vo februárové rána, mohol myslieť, ale problém je ten, že so mnou nikto nevstával a nechcel sa pozerať ako naberám cereálne vločky na malú lyžičku a pomaly ich jem - lyžičku musíte držať zo strany, nie z predu, kolmo na ústa, pretože to patrí k základom etikety Angličanov. Nemám na sebe šedé tričko a dokonca nepijem ani karamelový čaj. Ale aj tak to bolí.

Skôr či neskôr príde chvíľa, keď aj vy prestanete jesť a prevlečiete RfP náramok cez ruku; nemám v izbe telku a už ma to solídne sere; je tu hrozné ticho; ticho jak v hrobe. Všetko je zmotané do seba ako júnové číslo NME a neviem, v koho moci je, aby to rozmotal, aby sa dali prečítať články vo vnútri; aby to bolo všetko jasnejšie.

Fuck, Can't We Just Rewind Saturday Night? (All I Ever Wanted Was Dancing Among Indie-Dressed People)

2009-07-05T20:45:00.013+03:00

Pamätám si to "třeba AM by už konečně mohli přijet" na Lindinom blogu, very clearly, guys. Ostatne už bolo na čase, už len preto, že takto pred rokom som mala Teddy Pickers na repeat a už len preto, že s tým názvom Humbug to docela odflákli. A preto, že nám nevyšli tí BT a Subways.
Vstávala som o štvrtej ráno, teda vlastne oficiálne až o piatej, pretože som mala hrozné nervy, že sa niečo posere, takže potom o jednej v noci som mala mžitky pred očami a videla som všetko dvakrát, dva odrazy v zrkadle, dve zubné pasty, keď som sa pozrela dole na svoje štyri ruky, videla som štyri konverzy...
O pol ôsmej ráno sú všetky obchody vo Vaňkovke zavreté a vy len chodíte dookola a hrajete sa na cudzinca v McDonalde (Only muffin, please.) a všetko je skoro ako z Breakfast at Tiffany's a hovoríte si, že ste vo Vaňkovke v noci ešte neboli, pretože pol ôsmej je u mňa ešte noc a bolo by fajn hovoriť Good night namiesto Good morning, aj keď nemáte komu, pretože všetci vstávajú cez víkendy až po ôsmej.
Celý čas si tu spievam Nutiniho, asi som rada, že som ten song našla až teraz a The Good, The Bad and The Queen (myslíte, že tým narážajú na bristskú kráľovnú?) sú fakt fakt dobrí, to len taká malá hudobná vložka predtým, než začnem rozprávať o tom, ako mal Alex tričko The Vines.
V Hradci sme zašli na ňam fitness salad - ono sa to tak fakt volalo, nemyslite si, že žijem až tak zdravo, normálne tu mám teraz krabicu čoklidky s nemeckým kzichtom on it, len preto, že Lindin daddynko si myslí, že mi doma nedávajú jesť alebo ja neviem čo. Ostatne to bolo ale veľmi milé a niekedy jednoducho radšej počúvam než rozprávam a myslím si, že je to lepšie ako tie stavy, keď pod vplyvom sugar rush rozprávam celé hodiny a keď niekto chce len medzi jednotlivými vetami povedať "Uhm, aha", tak mu vynadám, nah mi neskáče do reči, ale toto asi fakt nebol tento prípad. Bola som totiž vystresovaná z toho, že Alex spadne zo stageu, alebo že stratím boty v tom moshpite. Moje obavy nakoniec boli oprávnené, pretože sa mi stratila Linda (som sa ale začala naozaj báť, keď nevolala naspäť), ale po troch songoch som zistila, že si nikto asi starosti nerobí, tak som skákala ďalej a dokonca zvládam aj fotiť, aj písať text message, a aj spievať When the Sun Goes Down, proste multitasking as life theory. Následne bola ale zas nájdená, takže good job. A nepamätám si, že by som niekoho za jeden deň tak veľa krát objala (anyway, morning hugs sú aj tak the greatest ones).
Ale odbočujem od témy, chcela som rozprávať, jak sme kvôli AM museli prežiť nejakú obskúrnu českú kapelu, stretli sme Ve, Evičku, Danielku, Dominika, Ertla, Jenny (fuck ale aj L. L. má taký podobný kzicht, nie?), Kláru, Vrtca, bože a ja už neviem, lebo ja som akože strašlivo hanblivá... ale strááášne rada sa zoznamujem s novými ľuďmi. Len potom na nich hľadím a počujem samé blah blah blah a keď sa otočím, netuším ani to, ako sa volali. xD
Hneď nato sme sa aspoň dočkali Hadouken!, ktorí boli fantastickí a tá borka ma dosť pozitívne prekvapila a všici mali trochu vlasy ako môj brat a "no, začína to ako Song 2" a potom už len skákanie a kričanie Woo-hoo, takže nakoniec sa aj Albarn dostavil, vidíte. A ani mi nevadí, že je to tak elektronické a vreštia sračky instead of intelektuálne texty ako BN a James bol vtipný "You can start the moshpits now...", jednoducho ich ešte musím niekedy vidieť. Na Arctic Monkeys sme čakali celú hodinu, "hlavne se drž", Alex dlhé vlasiska a nové songy sú úžasné. Milujem proste. Najviac fajn je, jak nikto nevie tancovať, len ja to neviem ešte viac. Fotopríloha (Ha!):
I'm goin' back to five-oh-five, úplná dokonalosť. Milujem vás. 'Cause you care. Well, anyway, I think that.

I'm turning 17.

2009-07-03T00:00:00.004+03:00

Everybody's stop believing
But you know you're not alone

"Just run... or whatever."

2009-06-30T20:36:00.004+03:00

V našej škole dávajú béčkové romány za reprezentáciu školy; vzhľadom k tomu, že iTunes library mi už nič nové asi neukáže, mala by som sa vybaviť zcela novou music taste; Damon Albarn má oveľa silnejší hlas, čo mi pripomína ako mám rada toto video; Jaredovi som včera celý deň hovorila Charlie; Lucka má americký akcent a ja som rada, že pár vecí bude zase po starom; zajtra ráno pôjdem plávať a teším sa na milkshake... malinový (:

Trochu sa bojím a trochu mám za nechtami čokoládu od muffinov.

2009-06-28T21:55:00.007+03:00

Have you ever felt like you are running really fast. Just to stay in the same place?
I have. Everyone is running so fast and I have to keep up with them. There's no time to stop at a certain point and observe the magic of moment. When they speed up, only a little little bit, I have to speed up as well. I don't want to run in the same line as they do, I just want to run as fast. I'm afraid if I dare stop running, even for a second… the world will leave me behind. If you could stop for a while, what would you do? What do you want to do exactly in this moment? I'm thinking of drinking coffee from my Starbucks mug, but the coffee would taste like caramel tea. I'd like to listen to Beetlebum, but my iPod would be turned off, the music will be all around me, in air. The song will be an air. I will choke with it. The verse will be not repeating, it will just sound still the same way. Déjà vu. Jamais vu. Stop and think about things. And then run again.

Phoebe in Wonderland

2009-06-27T22:12:00.007+03:00

“At a certain point in your life, probably when too much of it has gone by, you will open your eyes and see yourself for who you are. Especially for everything that made you so different from all the other ‘awful’ normals. And you will say to yourself, ‘But I am this person.’ And in that statement, that correction, there will be a kind of love.”

A deti vo mne nevzbudzujú žiadne neprimerané entuziastické reakcie. Naposledy, keď som videla malé dieťa, prvé, čo mi napadlo, bolo Sudden Infant Death Syndrome. Ktorý je, mimochodom, spôsobený genetickou poruchou imunitného systému. Mám rada deti ako je Phoebe.

That’s how the light gets in.

2009-06-25T22:10:00.005+03:00

Všetko voňalo ako instantné latté pre deti, ako keď potrasiete obalom pudingu v prášku pred tým než ho vyhodíte a vo vzduchu je cítiť tá vanilková vôňa, to je presne to, čo je rozpustené nad nami. Spolu s pokrytectvom a neznesiteľnou iróniou a neúprimnosťou. A sebauisťovaním. Všetko je instantné. Všetko sa jedného dňa rozplynie a postupne zmizne. Chcem sa rozpustiť ako to robia dažďové kvapky, ako to robí dúha, ako sa rozpúšťajú všetky dlhšie vzťahy, rozplynúť sa ako odraz vo vode, červený, žltý, zelený, poníkový odraz.
Kľudne zraňte ľudí. Pretože cez zranených ľudí, cez tie drobné trhliny a prasklinky vyžaruje svetlo. Vždy sa dostane von aj cez tú najmenšiu ranu. Chcem, aby si sa rozpustil so mnou. Ak vôbec ešte existuješ... Ak si ešte instantný.

Neviem, prečo počúvam PATD

2009-06-22T20:10:00.006+03:00

Na Gmail Weather Layout sú stále mráčky, z ktorých prší - jedna z výhod prečo je Gmail geniálny; pretože viete aké je počasie bez toho, aby ste sa pozreli z okna. A takto parádne počasie má byť celý týždeň, nie ste radi?
Pamätáte si ten diel Darii, ako Jane impulzívne začala vzťah s Thomom a Daria sa cítila odstrčená a musela sa pozerať ako postupne prichádza o najlepšiu kamarátku? (To je teatrálne, což?) People they fall apart, chtělo by se říci (A ďakujem (: ) Nebudem písať "that's the way I perceive it", 'cause that's the way I do not perceive it, but actually... the way I perceive it is quite similiar. Dojedla som puding a musím si kúpiť lego lžicu, lebo v Ynglende budem jesť tony pudingov, keďže u hostfamily mám len breakfast&dinner a večere docela rada vynechávam, takže obed si budem musieť zaobstarať nejak. Tak preto puding. Ale na ulici 100 Strand si podľa tourist-guide môžem dať aj Kidney&Mushroom puding, ale ja skôr myslím, že zostanem u toho vanilkového. Z tourist-guide som sa dokonca dozvedela, že môžem mať five-o'clock tea v hoteli Ritz, ale rezervácia dva týždne dopredu je nutná. Je to zaujímavé čítanie, fakt. Ale teším sa. Musím to nejak prežívať, pretože sa potrebujem nejak upokojiť. Pozrite napríklad na túto vetu:

Queue jumping is strongly impolite and is the biggest false that can drive mad even the most peaceful Londoner.

a -

Don't worry about bus coming late, it is common. Anyway, in London nobody expects you to be on time.

Nie je to official klip, ale (nájde sa niekto, kto so mnou bude hopsať po ulici v hliníkovej fólii?):

My bathroom is missin'

2009-06-20T00:48:00.004+03:00

Mám ponožky do prázdninového počasia; všetky odtiene obláčkovej modrej t. j. obláčky na pravé poludnie, obláčky na pravé poludnie pri pohľade cez wayfarers a mráčky, z ktorých prší. Čo by ste nespravili pre trochu infantilnosti? Čo by ste spravili pre to, aby ste zabudli? Čo by Ježiš ROZHODNE nespravil? No jo, obláčky sem, obláčky tam, a ja tu probably začnem plakať do Starbucks mug po okraj naplneného Earl Greyom. Pritom dážď bol vždy tak pozitívna vec.
Stačí zavolať. Máte moje číslo?

Daydream!

2009-06-20T00:37:00.003+03:00

Do Me a Favor Baby Don't Reply

2009-06-18T21:53:00.006+03:00

Profesor chémie na našej poslednej hodine po nás chcel, aby sme písomne zhodnotili náš dojem z jeho prístupu na vyučovaní, akože pros, cons a celkové zhodnotie. A keďže som vo vyplňovaní pros/cons tabuliek fakt dobrá, tak myslím, že som to napísala vzorovo a do záverečného zhodnotenia som napísala "ušlo to". Myslíte, že profesor má zmysel pre iróniu? Každopádne sa usmieval, keď to čítal. Taktiež sa zmienil, že stredná škola je najkrajšie obdobie života, ja teda úprimne dúfam, že nie, myslím, že od tejto školy je horšie už len peklo. Alebo možno je to len poslednými mesiacmi, keď mám sklony k uvažovaniu o tom, že odídem niekam ďaleko. Fascinuje ma predstava odchodu do inej krajiny, neviem akej, proste by som len položila prst na mapu a opustila všetkých ľudí, čo poznám, len tak náhle, bez rozlúčenia, bez objatí a začala žiť úplne nový život. Možno tak budem raz naozaj žiť, že budem jednoducho po desiatich rokoch musieť odísť, presťahovať sa, lebo nedokážem vydržať dlho na tom istom mieste. Viem, že by to bolelo, ale teraz to bolí viac. Možno.
Nenarodila som sa s pesimistickým pohľadom na svet. Vy áno? To máte blbé. Ale ja Vám nijak nepomôžem.

-You know what are chill pills? Seriously, take one.

Lebo pomáhať je ťažké. Nemôžem už ani priznať, že mi to vadí. Niekedy by som chcela, aby sa všetci ľudia, ktorích mám rada, naraz stretli. To by bolo šťastie. A niekedy nechcem. Niekedy myslím, že by to bola skôr apokalypsa. Horror Show.
Choďte všetci do divadla a držte hubu; milujem divadelné inscenácie. Už dlho som sa tak nesmiala. Mali by ste ma brať častejšie do divadiel.
Vidíte tú rybu? Pokiaľ ma Palahniuk prinúti sa zase vrátiť ku kresleniu, tak potom neviem.

It's about 6 o'clock here

2009-06-15T06:05:00.001+03:00

Sedím v sprche a vytrhávam hodiny/ hviezdy z oblohy
Vezmem si telefón do druhého bytu - nepýtajte sa ma prečo
Nevadí mi to. Vskutku nie.
Milujem len Teba.
Prajem Vám len to dobré.
Tu je tu a ja som tu, kde si Ty?

Nachádzam uspokojenie vo vyplňovaní labyrintov na krabiciach cereálií a milujem Coxonove Géčko.

Can't help looking back/ Want to keep you inside:

2009-06-14T21:43:00.009+03:00

Mám komunikačný deficit. Mala by som si na to zvyknúť, na to, ako zase budem menej rozprávať, ako budem bezmocne prizerajúci sa svedok samej seba ako sa zo mňa postpune stáva zase introvert. Ako introvertím. Hovoríte, že nezávidíte, len by ste to tiež chceli. Že by to bolo fajn. Že by ste to držali za ruku a mohli sa úplne spoľahnúť. Zakaždým, keď si myslíte, že práve tento vzťah bol osudový, tak príde niečo ešte viac osudovejšie. Takže žiadna osudovosť nakoniec asi neexistuje.
V rámci všeobecne neutrálnej bližšie nedefinovateľnej nálady som dnes spala v zimnom pj a cez deň vypila dva litre džusu. Filip by povedal, že som mimo. Vy by ste povedali, že potrebujem psychoterapeuta.
Myslím, že už by som si mala dohodnúť stretnutie s niekým kompetentným od interstudy.sk. Tiež si myslím, že HR Cafe badge na šedej mikine je moc fajn. A čierne pantyhose sú super.
Mala som dnes dvakrát zmrzlinu, pritom som sa včera počula, ako vyslovene sabotujem všetko, čo má neurčitú konzistenciu (iba milkshakey sú povolené. Musíte to čítať ako myukšejk). Karamelovú miesto obeda a čoklidkovú na večeru. Neviem, či mi to dodávateľ bio výrobkov do sietí obchodov so zdravými potravinami odpustí. Neviem, či mi to odpustí ten chlap z KFC sign. Neviem, či mi to odpustíte Vy.

It Was Supposed To Be a Great Trip

2009-06-14T14:16:00.009+03:00

"Tak vyjíždíme na náš výlet se zastávkou v Praze, pak pokračujeme do Berlína, přespíme v Kodani a ráno směrujeme na sever."

- povedzte mi, ako ho mohol niekto nemilovať, nášho tour-guide, keď bol TAK vtipný, hovoril "dáme pápá autobusu" a kto mohol nemilovať borca z KFC, keď hovoril twistřík a kto mohol nemilovať predstavenie Jistě, pane ministře definované ako velmi inteligentný anglický humor, keď mi ani Sex Pistols nevadili a tlieskala som anglickej vlajke a keď "Nedovolím, aby nám zničili britský párek" a Praha bola krajšia než som očakávala.
Skinny rifle som si nakoniec nekúpila, ako som pôvodne chcela, pretože som s Filipom hľadala Hard Rock Cafe, v dôsledku čoho som asi šesť krát absolvovala cestu od Václaváku ku Staromestskému námestiu, ale asi to stálo za to, za ten balón a za native Američanov. Pociťujem závislosť na Starbucks a teta u obsluhy bola veľmi milá a nadhodila konverzačný tón a rozprávala na mňa úprimnejšie než ktokoľvek z tých ľudí, čo si myslia, že sú mojími priateľmi. A potom nám už nezostal žiaden čas a všetci odišli kratšou cestou k autobusu, len ja som musela utekať zase cez celý Václavák k vlakovému nádražiu, čo zabralo asi pol hodinu, keď počítam aj to, ako som náražala do ľudí idúcich v protismere a pýtala som sa na cestu a to grandiózne Starbucks latté som na seba vyliala a bolo mi povedané, že nemám byť prečo nahnevaná a B. je ľahostajná, aj ja by som bola ľahostajná, ale ja som nemala sex v pätnástich. Už dlho som sa s nikým naozaj nerozprávala. A chcem vidieť Davču, lebo Lindie chce aby som ho videla a na ceste späť som pučúvala Blur, a Vy by ste nešli na ich koncert bezo mňa, povedzte, že nie, že by ste išli so mnou? Keď som utekala cez Oxford Street, tak to bolo aspoň vtipné.

A zabudla som na obrázok. Vidíte, dnes to máte dokonca aj s pseudo comic stripom.

2009-06-10T16:32:00.002+03:00

J'adore

2009-06-10T14:55:00.005+03:00

Vstala som zase extrémne skoro a neviem, či sa to oplatilo učiť, keď cieľom k úspechu bolo na tri otázky odpovedať Vladimír Mečiar a ostatné otázky už neboli ani tak z histórie, ako skôr zo súčasnosti. Nikdy by mi nenapadlo, že na písomke z dejepisu budú udalosti, ktoré som zažila. Inak v tej mojej kompozičke z angličtiny bolo päť slov podčiarknutých ceruzkou a s malým otáznikom nad nimi. Neviem, či sa vyjadrujem tak divne, alebo len profesori nečítajú literatúru. Na slovenčine som pre zmenu vykradla jednu vetu od Palahniuka. No, tak dve, áno, dve. Nemala som to ale v umýsle, it just comes naturally. Obzvlášť, keď som nevedela o čom mám písať pri tak debilných témach.
Ray povedal Females are right so often! a on nevie, že som to bola ja, čo sa s ním rozprávala po španielčine a on sa už sem asi nevráti. A teraz by som mohla začať viac rozmýšľať o plánoch a ísť na kávu s Dominikou a kua tie letenky fakt stoja 10 ojro.
Chcem sa rozprávať. Chcem sa rozprávať tak, aby ste mi nehovorili Hm.

< lies >

2009-06-09T17:58:00.002+03:00

- "A já bych řek, že nikoho nespasím," povídám.
- "Jo, asi ne."
(Zalknutí, s. 244)

Zlo.

2009-06-09T16:43:00.002+03:00

Pondelkové rána sú zlo. Cookies bez čokolády sú zlo. Najviac sa mi páčila tá myšlienka, že musíme zachrániť niekoho iného, aby sme zachránili seba. Musíme prinútiť niekoho, aby nás potreboval. Upätí intelektuálny filozofi, ktorí pri sledovaní Monty Pythonov trúsia s vážnou tvárou cynické poznámky sú zlo. Len také mierne, neškodné, ale predsa. Monty Python je zlo. Parkovacie lístky sú zlo. Sľuby sú zlo. Cure tracklisting je zlo, a aj všetky pomalé songy od Blur, aj keď sa nenávidím za to, že to musím pripustiť, a aj začiatok Breakfast at Tiffany's je hnusné zlo. Využitie introspekcie vnútorného ja v súlade so submisívnou paralelou hlbšieho bytia je zlo. Chelsea by nebolo zlo, keby sa ten sen dal splniť. Kapitola 27 je zlo. Alebo nie. Čo myslíte vy?

He's/She's a Twentieth Century Boy/Girl

2009-06-06T10:09:00.009+03:00

Lyžičkou zoškrabávam banánovú kašu z dna misky a spievam si It is like I'm always thinking to myself I'd like to meet someone else a potichu sa smejem na jeho music taste. Vážna hudba. Can I make it more obvious? Mám tu pred sebou rozložený plán metra (na moje veľké sklamanie bez animals on the underground) a uvedomujem si, že sa v mapách neviem orientovať a neviem, na čo mi je dobré vedieť, či je na Oxford Street Marks&Spencer, ale možno si nakoniec vezmem červený zvýrazňovač a začnem krúžkovať miesta, ktoré musím navštíviť, pretože po včerajšom rozhovore na Plurku si myslím, že už by som mohla začať plánovať. Inak, letím z Viedne (čítaj veľké veľké letisko, kde sa nevyznám a neviem nemecky), nie z Bratislavy (čítaj letisko s jednou malou kaviarňou a jednou malou miestnosťou na čakanie na lietadlo), ako som sa pôvodne domnievala. Takže si myslím, že nejaký plán ani nepotrebujem, keď ja do tej Británie vlastne ani nedoletím.
Kytiška k name day pomaly usychá, Kamila mi požičia tie sieťové pančuchy a ja potrebujem indie sveter. Viete, koho budete voliť? Ja nie. Moc mi chýbate.

On Top

2009-06-04T16:47:00.005+03:00

Ráno začalo veľmi netradične tým, že ma daddy objal, čo spravil asi prvý krát za môj celý život, ale skôr myslím, že jeho pôvodný úmysel bol zadusiť ma, prípadne mi dolámať rebrá, ale moc mu tá stratégia nevyšla. Dostala som čokoládičky a hugs a komiks a všicko a Kamila spievala Happy Name Day a R. sa skoro nahneval. Všici ma moc potešili a ďakujem (:
Myslím, že docela úspešne sa zbavujem tej fóbie z detí, takže by som teoreticky tete z Anglicka mohla pomáhať s tými deckami v kindergarten. Alebo, možno z toho ešte nie som úplne vonku.

This isn't easy, whatever you think

2009-06-03T00:02:00.006+03:00

Tie zvuky v pozadí aloC-acoC by som nahrala na kazetu a púšťala si ich vždy pred spaním, pretože sú to jedny z najkrajších a zároveň najsmutnejších zvukov, aké som počula.
Myslím na metro a na nočnú oblohu.

Nikdy by som nepovedala "Vidíš."

2009-06-02T18:56:00.004+03:00

Verte mi, že ma naozaj nechcete vidieť, keď o pol piatej ráno hopsám po schodoch a ako sa snažím prehltnúť tabletky na sústredenie obrovských, priam velikánskych rozmerov. Musím si kúpiť tie striped pajama pants.
Už okolo piatej hodiny rannej som si začala uvedomovať, že tie wakey-wakey plány prestávajú byť satisfakciou, keď následne žiadnu z tých písomiek, na ktoré som sa učila, nepíšeme. Tiež spíte s otvoreným oknom?
Mierne ma znepokojuje fakt, že by som sa viac odovzdala pre druhých ako oni pre mňa. Lebo ja sa niekedy docela aj cítim zle, ja by som určité veci naozaj nespravila kvôli svojmu svedomiu, vidíte, možno to svedomie nakoniec aj mám, takže môj prvý odhad mi nevyšiel. You pray for rain, I pray for blindness.
Nachádzam sa v zozname na výlet do Prahy, pretože som sa nevedela rozhodnúť, čo je správne a áno, pozerala som sa predtým, či je na Václaváku Starbucks, a áno, beriem si peniaze na nové konverzy a vám to môže byť jedno, dokonca aj mne je to jedno, verte mi, že by ste nechceli byť v tom zozname. Život má byť dôstojný a radostný.
Takže devätnásteho z Bratislavy. Z letiska. Je tam len jedno, viete. Zcela iste ma nájdete. Ale vy nebudete určite hľadať. Aj vy budete step-oteckovi hovoriť daddy?
Verte mi, že nečítam po nociach slovníky a Filip na mňa nerozpráva a nikto nepíše a v lete chcem stretnuť Lely a Samuela, pretože som ich dlho nevidela a verte mi, že by ste ich aj vy mali radi, aj ja vás mám rada a užijem si to.

AND I'M RESIGNED TO THAT

2009-05-31T21:58:00.003+03:00

...ale podľa môjho názoru je naozaj úplne zbytočné vedieť vymenovať druhy tapiet a omietky, typy vchodových predložiek a priebeh vzniku ozónovej diery na štátniciach z angličtiny a veľa spôsobov na využitie daných pojmov v hovorovej reči asi tiež nenájdem. Vzdelávanie je vlastne len sústava určitých pojmov a definícií, ktoré na seba nadväzujú bez ohľadu na typ odboru. A keď budem musieť pred prijímačkami prečítať desať kníh o histórii Veľkej Británie, tak asi fakt nemám inú možnosť než utiecť do Nórska. Prípadne do samotnej Veľkej Británie. Browsing, finding, making the best choice stále pokračuje, neverili by ste, aké sú tie leaflets k vysokým školám hrubé. A páči sa mi ten komplexný systém škôl.
Niekedy jednoducho prídu chvíľe, kedy si uvedomíte, že sa nikdy nenaučíte vzorovo podpisovať na platobné karty, nebudete vynikať v tancovaní waltzu alebo v objednávaní leteniek do Glasgow, uvedomíte si, že koniec koncov nezáleží na tom aké právomoci majú orgány Európskej Únie na to, aby ste sa dostali tam, kam chcete, nebudete nikdy vedieť rozprávať plynule jednou z tých rečí, ktorú by ste sa radi naučili, že vaše tendencie nebudú smerovať k tomu, aby ste sa naučili kombinovať lipstick s očnými tieňmi, že chcete konečne začať niekoho počúvať; že ste dospeli.

Lindie aneb návod jak sa na deň rozptýliť (použila som to správne, jo, jo? xD)

2009-05-30T21:46:00.006+03:00

Neplánovane som išla do Brna, svoju slovnú zásobu som obmedzila na slovné spojenie "hrozne fajn" a na zvýšené používanie citosloviec, nestihla som si vziať breakfast cookies a mám sa veľmi britsky. Skôr zo zásady než z tých všetkých rozhovorov o školských uniformách/ štipendiách/ host-families/ školských systémoch a následne aj univerzitách a robím hrozné pokroky, pretože už pri tej myšlienke nemám žiadne stavy (až na tú chvíľu, kedy mi bol zdelený tragický poznatok, že v rámci intenzívnej výuky anglického jazyka sa nedoporučuje resp. nedovoľuje návšteva rodiny a ehm ehrm priateľov počas X-mas) a predstava farewell na letisku a pravidelných dopisov sa mi docela pozdáva.
Neplánovane som si kúpila Palahniuka, lebo Lullaby je neskutočne dobrá. Lindie dlžím 50 Kč. Lindie má pekný sveter. Ja mám indie trička.
Neplánovane som stretla v zmenárni divného borca, ktorý bol... divný. Je to zvláštne jak tie chyby vždy dokážeme hodiť na niekoho iného. Ale bolo to aspoň vtipné, že?
Každé déjà vu sa časom prelne do jamais vu, viete.
Rada to prekladám ako prerod. Mala by som začať neplánovať.

Choke

2009-05-27T08:10:00.004+03:00

Tak ja vám teda poviem ako Chuck Palahniuk píše. Na začiatku knihy vám povie, že ju radšej ani nemáte čítať, je to strata času, nebude vás baviť. Následne asi po tridsiatich stranách zistíte, že vás to fakt hrozne nebaví, tak čakáte na nejaký osudový zvrat, ktorý príde až na posledných stránkach, kde sa vám milý Chuck snaží povedať "No nah, veď som hovoril, že to nemáte čítať". A možno preto sa teším na tú Lullaby.

We're all trapped. Its always 1734. All of us, we're stuck in the same time capsule, the same as those television shows where the same people are marooned on the same desert island for thirty seasons and never age or escape. They just wear more makeup. In a creepy way, those shows are maybe too authentic.

"We live and we die and anything else is just delusion."

2009-05-25T22:05:00.006+03:00

Chcem ísť na univerzitu. Hneď. Hneď teraz by som si zbalila tie najpotrebnejšie veci a odišla. Na strednej som už siedmy rok a to tell the truth, začína to byť docela nuda. Je mi vlastne nakoniec asi aj jedno v akom meste, už len chcem nejak preskočiť celý tento rok, prijímačky a maturitu a hlavne všetky tie veci ohľadne výberu univerzity.
YahooAnswers hovoria Meanwhile, try to make new friends. They will help you through this tough time and give you company. That way, you won't feel so lonely. Sú to hrozné kecy podľa mňa, spolu so všetkým tým odpadom ako reči typu It might make you feel better, when...
Viem, že som jediná, čo si robí starosti, ale to už nejak tak vyplýva z tej mojej vzťahovačnosti. Navyše, How-To stránky sú vždy značne pofidérne, ale rada na tie otázky odpovedám.
Palahniuk má v Choke síce pekné myšlienky, ale je tu pár vecí, prečo nemôže figurovať v mojích najoblúbenejších knihách, možno je dokonca aj nadčasový takým tým spôsobom, keď sa nadčasovosť zle definuje a preklad má viaceré svetlé stránky, napr. Mořská houba nikdy nemá den-blbec. Asi je to nakoniec jeden z mála ľudí, ku ktorým cítim náklonnosť, ale to nie je to správne slovo, skôr je to spolupatričnosť a asi začnem byť tiež hnusná a sobecká, keď už všetci vyžadujú, aby som nejak zapadla do spoločnosti.

R.

2009-05-23T09:36:00.000+03:00

Zase mi prišiel mail s ponukou objednať si lístky na koncert Blur. Privádza ma to do zúfalstva. Možno v tom Anglicku ale nakoniec fakt skončím niekde medzi mliečkovo tancujúcimi ľuďmi s príliš indie vzhľadom a krásnym prízvukom.
Slečna z banky po mne chcela deväť podpisov, nepamätám si, že by som pri vybavovaní starej karty podpisovala toľko papierov. Viete čo si myslím o tej svojej patetickosti? Je zlá. Narúša mi ten môj realistický prístup, s ktorým si už dlhšiu dobu nažívam v symbióze. Úprimne dúfam, že je to len chvíľkový stav. Pretože asi fakt nemám byť prečo nešťastná.
A keď si čítam niektoré tie svoje staré posty, hovorím si, že je to posun. Aj keď možno ak si budem za rok čítať toto, tiež budem hovoriť Oh... my... god, alebo sa posuniem tak ďaleko, že to ostane len pri takom tichom uhcht.
Vezmem si borca, čo vie tancovať na Arcade Fire, je to tak prosté.
Myslíte, že bude zase august?

Glasgow. Videli ste to? Videli ste Glasgow? Ja áno.

2009-05-22T13:28:00.007+03:00

Je mi hrozne teplo, nie som ani trochu hladná a asi aj ja mám už len veľmi málo času. Vlastne oveľa menej než Ty, alebo Vy, alebo tamtí ľudia, alebo ktokoľvek iný. Tak to cítim. Bezmocne nie je to pravé slovo, ale napadne vás ako prvé.
Do Záložiek som si zaradila GoodReads, aj keď ma to sprvu fakt naštvalo; ukľudňujem sa písaním siahodlhých mailov; potrebujem TV kartu a raz prídu dni, kedy vám budem rozprávať o krabiciach cereálií (a myslím, že to bude dosť skoro), lebo keby som mala toto, už by som vám dala pokoj.
Keď som sa už dozvedela, že tento blog niekto aj číta, mohla by som sa konečne spamätať a začať písať posty na úrovni. Každopádne sa nad tým budem zamýšlať. (Neverila som, že ešte niekto používa slovo stalker v slovenčine a v správnom zmysle, milujem.)
Celý deň si hryziem necht na palci, hrýzla som si ho, keď som ráno vošla do kúpeľne, keď som si robila čaj a aj keď som ležala na lavičke v školskom parku. A nevedela som rozlíšiť, či mi vibruje brucho, alebo mobil. Či vibrujem ja, alebo elektrický budík. Pretože, well, ani Vy neviete také veci rozpoznať dopredu.
Keď mi veci vychádzajú tak ako majú, tak je to možno ešte horšie, pretože na ten pocit nie som zvyknutá. Hovorím to často, však? Mala by som si ísť prepísať chemču.
Za chvílu si musím ísť do sporiteľne vybaviť novú platobnú kartu, matka ma stále vráža do situácii, kedy sa mám správať dospelo a pritom si stále myslí opak. Možno si dám ako obrázok cover Absolution.

Lindie;

2009-05-21T19:13:00.003+03:00

Cítim sa tak prázdno. Bezmocne. Ako keby som vošla do nového sveta, nepoznaného, neznámeho sveta, kde sú ľudia úplne iní, majú iné zvyky, je tak ťažké zvyknúť si na toľko nových vecí. Dusím sa a keď sa ma niekto spýta, čo mi je, musím povedať, že som sa nadýchala prachu, lebo nikto si nejaký iný dôvod ani nepripúšťa. Prach, je ho v tom svete strašne veľa, kvôli nemu je všetko tak nečisté, prikrýva všetko, čo mám rada, prikrýva poličku s knihami, prikrýva všetky lavičky v parku, dokonca aj tú budovu, kde sme sa prvý krát stretli, prikrýva mi moje červené konverzy, keď sa na ne pozriem, vidím šedé konverzy, to predsa už nie je môj svet. Všetci ľudia tu rozprávajú úplne iným jazykom, nerozumiem im, je to veľmi nepekný jazyk, hnusí sa mi. Nemám nikoho, kto by mi rozumel, nemusel by mi pomôcť, chcela by som len, aby mi rozumel.
Potom, nech už si ten pocit oblečiem druhý krát, tretí a potom ďalší, budem na to už úplne zvyknutá. Nájdem v tom logiku, súvislosť, začnem to chápať. Až nakoniec tomu podľahnem, príde mi to prirodzené, ako keby to tu bolo stále, ako keby ma ten pocit držal za ruku a viedol, či skôr prudko ťahal cez hustý les nepochopenia. Ako keby som si zrazu nepamätala ten svet predtým.
V podstate, je tu pár ľudí, ktorí mi rozumia. Pár ľudí, na ktorých mi záleží. Ktorých si vážim. O ktorých nechcem prísť. A oni zrazu odchádzajú. Niekam, kde im bude lepšie, kde budú konverzy červené a ja neviem, prečo som tak nešťastná, keď konečne mám to, čo som chcela, sú šťastní, to je jediná úloha priateľa, spraviť iných priateľov šťastných. Ale za akú cenu? Za to, že už ich nikdy neuvidím, raz za mesiac mi príde stručný list a nič už nebude ako predtým? Áno. Lebo presne o to ide. Presne od toho sú priatelia. Raz si jednoducho splnia svoju „úlohu“ a odídu.
Trpieť je ťažké. Nechcem, aby to bol môj údel, ale ani nikoho iného. Ale keď už k tomu príde, chcem si ten údel vziať na seba. Niektoré veci pre mňa až príliš veľa znamenajú a preto to tak bolí, keď o ne prichádzam. Keď sa trieštia na malé, mizerne malé kúsky, ktoré cítim pod kožou. A potom sa takéto malé kúsky dajú len veľmi ťažko zlepiť. Asi som jednoducho nebola vybavená dobrým lepidlom, ktoré by tieto kúsky zlepilo. Asi si výrobcovia povedali, že ho nebudem potrebovať, že mi radšej dajú metlu, nech si tie kúsky pozametám a vyhodím. Zbavím sa ich. To je niekedy dôležité – zbavovať sa. Lebo niekedy potrebujeme vyhodiť staré veci, aby sme si kúpili nové.
Ale ja žiadnych nových priateľov nechcem. Odmietam. Žiadny lepší už tu ani nie sú, viete, neostali na sklade, kúpila som si posledného.
Niekedy môžeme hovoriť celé dni a nič nepovedať. Niekedy môžeme urobiť kvantum vecí a pritom akoby sme ani nepohli prstom. Niekedy sa pozeráme a napriek tomu nevidíme. Ja nevidím. Takéto veci sa asi musím učiť. Je mi jedno, či to budem ovládať na jednotku alebo na trojku, chcem sa to len naučiť. Aby som to už nemusela zažívať odznova. Viete, aj keď vás desí, že o ňu prídete, zároveň vás to napĺňa neskutočným šťastím, že tu je. A snáď aj bude.

Písmenková polievka

2009-05-20T14:41:00.014+03:00

Ráno som si pozrela Phantom of the Opera a až po zhliadnutí onoho zmieného diela som zistila, že konkrétne táto verzia bola maďarsko-talianska koprodukcia. To som si mohla myslieť, že z tak hrozivej kombinácie nevznikne nič dobré, obzvlášť tí Maďari sú podľa mňa výrazne rušivý element. A keďže som sa potom doma začala už tak trochu nudiť, išla som sa ešte aj dnes pozrieť na maturity a cítim sa už oveľa sebavedomejšie. Myslím, že nie samotná odpoveď, ale porota je znepokojujúca. Predsedkyňa poroty anglického jazyka mala také divné oči, hrozne veľké a mala som dojem, že nimi vidí aj to, čo nemá. Dúfam, že tam ďalší rok nebude.
Btw. ten ignorant má ešte toľko odvahy, že mi dnes napísal email po tom, čo mi včera oznámil. Jediné, čo ma teší je, že som sa naňho až tak nenaviazala, kvôli takým ľuďom sa asi neoplatí obmedziť sa na cereálne tyčinky a po nociach sa ľutovať. Nikomu by to neprospelo. A zidealizovala som si ho, to si myslím.
Asi po dvoch týždňoch som išla na gitaru a okrem toho, že som nevedela dať poriadne ani jeden akord, som výrazne podcenila potenciál môjho učiteľa. V mojom momentálnom psychickom rozpoložení ma prinútil spievať Tears in Heaven plus (!) chcel po mne, aby som mu preložila refrén. Bum, bum.
Kamila mi priniesla knihu. Teda, nie len tak nejakú knihu. Rozprávkovú knihu. Teda, pamätám si, keď som dostávala proti depresii čokoládky, ale knihu som ešte nedostala. Neviem, čo si mám o tom myslieť, sú v nej obrázky (ako je možné vidieť z názornej ukážky v nižšej sekcii tohto príspevku), obrázkovú knihu som nečítala since... no proste odvtedy, čo ma daddy v šiestich rokoch vzal za ruku a povedal "Ideme do knižnice". Ale ďakujem, že sa staráte. A ospravedlňujem sa za tie infantilnosti, ale dnes už proste vrrr vrrr tíško.

-> vysvetlenie pre menej chápajúcich: ROZPRÁVKA!

For Us.

2009-05-19T20:17:00.006+03:00

And if we manage it and stick over all the doors with a silver duct tape, all entrances and all gates, if we kick the glass out from all windows, I'll buy us a grand piano, red coloured. We will live in it, in the night we will watch britcoms and eat gummybears and food stolen from neighbours' fridge. In the day we'll meander through the city. After some time, we'll realise time's no good, and we will cancel time. We will live in a uncertain blur of amusement, we'll be melting in little raindrops, we'll hold our hands tight in thunderstorms. You'll buy a tape recorder. 'Cause you'd like to record every funny sound I made, even gulping the water and every other sound like chasing leaves, birds' twittering, rustle of papers and also the sound when you're smoothing my hair, although it can't be heard. I'll be immune to any kind of tension. Then, we'll buy a mirror. Mirror in which we could see if we could be something. If we could grow up from these childrens' pants, but could still dream in a way nobody's capable of. If we could turn to some other phase. We don't have any other options. Yeah, let's do that!

-"Ešte raz povieš Polohňup instead of Palahniuk, tak Ti normálne vrazím"

2009-05-18T19:31:00.011+03:00

Miška mi dovolila ísť sa pozrieť ako by mala vyzerať vzorová odpoveď na maturite. It's the safest death, áno, a pri otázke Uveď príklad literárneho diela, ktorého dejovú linku tvorí láska som si v duchu kričala Twilight, Twilight! A neviem si predstaviť, čo budem robiť za rok ja. Čo budem robiť ja a moje podceňujúce sa stavy ruinujúce všetky moje predpoklady a potenciály. Aj keď mi stále niekto hovorí, že si nemám robiť starosti, pretože vďaka mojej paranoidite už mám presne vybrané predmety, z ktorých pôjdem maturovať a taktiež rozpis univerzít, na ktoré pošlem prihlášku, ale stále mi to nedáva istotu.
Hovorím - "Sme intelektuálne deti, stratené osobnosti a stroskotanci, naša identita, naša podstata" a Filip povedal "Je to krutá realita", povedala som, že nie je krutá, páči sa mi to presne tak, ako to je, pretože krutú realitu mám pred očami stále, tak ju predsa nebudeme ťahať aj do našich osobností, na čo Filip povedal "Osobnosť má byť idealizovaná", pretože keby to nepovedal on, nepovedal by to nikto, a vy to nechápete, a vy sa každý deň obliekate do bielych tričiek, pijete vodku a promiskuita je pre vás až príliš známy termín a nechávate sa ťahať za stromy, aj keď v skutočnoti nemáte čo skrývať, nechávate zo seba strhávať biele tričká a zamkýnať dvere, tisíce dverí, za ktorými nie je žiadna budúcnosť.
Dúfam v noc strávenú čítaním a potom nejaký milý sen s niekým, koho som dlho nevidela, ale s takými vecami sa len ťažko dá niečo spraviť. Každý odchádza...

A tofu je moc zlé. Tofu je prevlečený ruský prezident usilujúci sa o obmedzenie korupcie.

2009-05-17T16:50:00.012+03:00

Pozrite, nemám najmenší dôvod sa niečim znepokojovať; v škole máme vyučovanie skrátené na štyri hodiny a v stredu voľno; obrovská modrina na stehne v tvare Švajčiarska neznámeho pôvodu mi začína miznúť a mám zas chuť do jedla. Ale ja sa znepokojujem. Pretože je to tak zrejme zúfalé a tak zúfalo zrejmé a on to stále nevidí. Ťažko sa definuje pocit, ktorý možno ani necítim, len si nahováram, že to potrebujem. Ale ja to naozaj potrebujem. Pretože jedine s puzzlou môžem prežiť ďalší november, ďalší december a január a s veľkým šťastím možno aj február a vôbec všetky mesiace, zimy, letá, roky... (-"Takže tady jde o lásku?" -"Nejde o žádnou lásku.")

Chcela by som zase napísať jeden z tých dlhých postov, niekedy si uvedomujem, že sa niečo definitívne končí, niekedy rozmýšlam tak rýchle, že nestíham myšlienky zapisovať na papier, ani ťukať do texťáku, ani si ich uvedomovať, nechať chvílu blúdiť v hlave, niekedy si uvedomujem, že sa niečo končí a mne to nevadí a nechám to len pomaly rozplynúť sa v hmle nad mestom, pretože keď chcete dobre písať, musíte ešte lepšie čítať a niekedy ma nedefinitívne konce mrzia oveľa viac, chcela by som ísť s Vami na kávu, na kávu s mliekom a bez cukru, ani jeden deň mi nedáva zmysel, o nič väčší zmysel než krátke okamihy ako prehltnutie jahodového sirupu proti kašlu alebo ako rýchly záblesk áut na diaľnici, chcela by som spraviť film z týchto flashing glimpses, a po nociach, keď nebudem môcť spať, sadla by som si na dlaždičky do kuchyne a pozerala sa na to video z diaľky.

A Funeral som pochovala na samé dno krabice na dôležité veci.

Volvo!

2009-05-16T12:26:00.008+03:00

Will you eat that or is it just too healthy for you?

Áno, moja host family boli vegetariáni a nútili ma jesť tofu (!!!), čo som si následne vynahradila večerou v KFC. Ale vlastne boli veľmi milí, jednak večne sa usmievajúca step-mutti, ktorá nevedela vysloviť názov mojej krajiny a mávala mi z okna každé ráno, keď sme išli do školy a druhak step-daddynko, ktorý ovláda plynule sarkazmus, vlastní viac hudobných nástrojov než ktorýkoľvek slušne vybavený hudobný obchod, hovoril get in the car, každý deň so mnou viedol rozsiahle rozhovory do jedenástej večer s výnimkou utorka, keď mi rozprával do pol noci a svojom účinkovaní v troch kapelách. A prinútiť ho rozprávať britským akcentom? Žiadny problém:

I'll tell you what is british accent about; it's excuse me please/pardon/would you like/is it/isn't it/ should we/ can I repeating all the way through. (A mal pravdu.)

Vďaka recommendation posters kníh Terryho Pratchetta vyveseným všade v škole som mala hroznú chuť kúpiť si The Truth (možno sa konečne dozviem tú Pravdu. Však ja Vám to potom poviem, keď to bude niečo FAKT dôležité), čo som nakoniec aj spravila, vo Waterstone's kníhkupectve zameranom na britských autorov. Spolu s Orvellom a dvomi Palahniukmi, hoci som pôvodne chcela úplne iné knihy, ale koho to zaujíma, keď mi shop assistant borec venoval pár minút čistého nefalšovaného šťastia, viac menej aj kvôli:

On: Paul-what? How do you pronounce his name?
Ja: It's pɑːlənɪk. It was on Wikipedia.
On: Thank God for Wikipedia. (laughs)

A taktiež mi to pripomína: päť-poschodové H&M v Amsterdame za pol hodiny? Žiadny problém. Neoplatí sa tam chodiť, to Vám hovorím na rovinu, nie je tam nič okrem konverzí za 60 ojro a francúzsky rozprávajúcich ľudí a nechutne komerčných music shopov, kde nemajú najmenšiu predstavu o tom, že existujú skupiny ako Muse a vôbec, stratíte tam Vašu najobľúbenejšiu mikinu (tak mi povedzte, na čo sa mám viazať, keď nie na materiálne hodnoty?). Myslím, že takto mám fakt pekný základ na depresiu, pretože niektorí ľudia by sa mohli na verejnosti ovládať, hlavne čo sa týka fyzického prejavovania lásky, ak sa to dá nazývať láskou, lebo nemusí byť zrovna cool pocit pozerať sa na to v zlom psychickom rozpoložení. Ale svojím spôsobom mám Kristínu rada za to, že vie utešovať a hlavne za to Boys lie.

Si v pohode, áno? Neodpadneš, alebo tak? Môžem ti dať ešte jeden Paralen, keď nie si v pohode, ale ty si v pohode, že?

Ako som sa už zmienila, posledný deň, resp. predposledný bol hnusný a náladu mi nezdvihli ani Filipove filozofické úvahy. Zostávalo už len prežiť 24-hodinovú cestu za zhliadnutia asi celej českej kinematografie a pár dickflickov (eh, hmph...) a bola som zase doma vo svojom kresle na čítanie, čiernom čaji a mierne vanilkovou náladou. Bože, chýbali ste mi, a ani neviete jak moc. Musím Vás objať čo najskôr, ako to bude možné.

Idem si vyzvednót tú pusinku...

2009-05-09T16:02:00.004+03:00

Zbalila som si veci do čiernej tašky so sivými motýľami all over it, nabila iPod, vzala džus, umyla vlasy, ktoré my nestihnú uschnúť, vzala som si knihu na zúfalé večery - skúste hádať akú (-"Say it." -"Say it out loud." -"Cookie!" -"D'you want one?" -"Yeah...") a budem dúfať, že tam je pripojenie k internetu. Očakávam cereálne breakfasts a nutelové obedy a majte sa krásne a vidíme sa za týždeň.

I'd like to take off into these woods and get good and lost for a while.

2009-05-08T22:21:00.006+03:00

Introvertnosť je niekedy jedným z najlepších spoločníkov. Aj keď rada počujem, keď na mňa niekto rozpráva, niekedy som jednoducho radšej sama. Milujem vstávanie skoro ráno, hovorila som vám to už?
Všetky moje nešťastia pramenia z nešťastia niekoho iného. Aj keď to na prvýkrát nedáva až tak zmysel, tak určite je to aspoň čiastočne pravda. Pretože inak by mi už dávno napísal. Pretože ľudia, čo sú nešťastní si príliš nepripúšťajú, že je nešťastný aj niekto iný. A ja im to nevyčítam. Lebo to určitým spôsobom asi má byť práve tak.
Dnes som si docela vystačila s tým, že som vynechala raňajky, lebo občas nemám chuť na nič, ani na zmienku o Londýne, ani na prečítanie si tituliek novín, ani na spanie a rozmýšľala o tom, ako prežijem cestu autobusom, nechala som sa strašiť daddyho poznámkami pri obede (ešte ste nezažili spoločný obed s mojími rodičmi... Možno by som sa tiež mohla správať viac ako vzorná dcéra. Budem o tom uvažovať. Ostatne, budem na to mať dosť času).
Každý niekam odchádza, Nina je v Berlíne a usilovne mi zháňa v bookstore Welsha (že?) a vyfotí mi Potsdamer Straße, Filip odišiel, Lindie zajtra neuvidím, ako som si pôvodne vsugerovala (milujem tú úprimnosť, vždy ma to tak trochu dojme), ale kúpim jej imaginárny milkshake, imaginárne ju objímem a to by snáď stačilo. Pre začiatok. Pre koniec. Pre ktorúkoľvek časť z tohto obdobia.

I'll Forget To Breathe Someday

2009-05-07T17:13:00.003+03:00

Volajme to napríklad aj objímací deň. Alebo čokolvek chcete. Myslím, že minulý rok som si to lúčenie až tak nepripúšťala, možno je to tým, že teraz odchádzajú ľudia, ktorých som mala fakt rada. A ako som tam tak stála, uvedomovala som si, že ďalší rok to čaká aj mňa. Čím dlhšie niečo trvá, tým horšie sa mi s tým lúči, stereotyp je zlý, ja to stále hovorím, zlý.

HERE IS HERE AND I AM HERE
WHERE ARE YOU?
FAR AWAY, FAR AWAY

хорошо. (Grandiózny výlet do Boskovic, ktorý nebol zas až tak grandiózny.)

2009-05-06T22:32:00.006+03:00

Nenávidím navigácie. A nenávidím ľudí, čo ich nevedia používať. Čo sa zjavne netýka môjho daddyho, pretože inak by sme do tých Boskovic určite trafili, že. Dovolím si tvrdiť, že to bola najzbytočnejšia cesta v mojom entire life. Ostatne sa to dalo čakať, pretože čo si nevybavím úplne sama, jednoducho nemám. Tak. Vstříc nezávislosti, fellaz. Moc ma to mrzí, chcela som vidieť Lindie... a tú kissing scene.

Nobody Doesn't Need It... But You

2009-05-05T22:34:00.007+03:00

Vrátila som sa zase k Battery in Your Leg (..this is a ballad for the good times), pretože by som zase rada vrátila aj tie zimné večery oblečené do ThinkTank, ale vlastne neviem, čo ma na tom tak priťahuje.
Stála som na zastávke a bola mi zima, aj keď mi dal mikinu, ktorú som musela trikrát ohnúť v rukávoch a dlhá bola až skoro po moje kolená. Mám šťastie stretávať ľudí práve vo chvíľu, keď ich potrebujem.
Rozmýšlali ste niekedy o tom, po akom časovom intervale je vhodné odpovedať na email? Každopádne, tým že budem každú pol hodinu check out môj inbox, tomu asi nijak výraznejšie nepomôžem.
Teoreticky by som zajtra mala ísť na menší výlet do Boskovic. Hrozne sa bojím, že sa stratím. Hrozne sa bojím, že to nádražie je ďaleko od kina.
Povedzme, že si spravím kratšiu noc, budem počítať príklady tak do jedenástej a ráno vstanem o piatej a prečítam si dejepis. To by išlo. Kto potrebuje spánok? Kto potrebuje spánok, keď sa môže v noci učiť, že ano. Aj tak si myslím, že je to len reakcia na nepríjemné skúsenosti. Má to aj odborný termín, volá sa to kognitívna disonancia. Vygooglite si to, it's very common.
Btw. Lindie - BERMUN bude (:
Anyway (!!!), vnímam to tak, že stále tu budú ľudia, ktorí nemajú najmenší dôvod byť nešťastní a sú nešťastní, a potom takí ako ja, čo nemajú dôvod si sťažovať, pričom to viac menej pravidelne robia. V duchu, samozrejme.
Mala by som zadať nové labels, tisíc nových labels, na každý post iný...
Aby sme to rozlíšili, viete.

Just Like You Said:

2009-05-03T09:42:00.005+03:00

A vstala som zase o niečo skôr ako predtým, keď som bola zvyknutá vstávať o siedmej. Nemám nič dôležitejšie na práci než písanie review, a samozrejme odpísať na emaily, na ktoré nečakám odpoveď, pretože by vôbec najlepšie bolo, keby prišiel osobne. Cudzie nešťastie je prínosom len dovtedy, kým si neuvedomím, že mi to nijakým spôsobom život neulahčí, nijak mi to nezaručí istotu a kým si nezačnem predstavovať detaily. Pretože naše požiadavky sa jednoducho nezhodujú s požiadavkami borcov, viete.
Slovo Rush sa skrátka preložiť nedá, ale znie dobre, keď ho vyslovujete potichu. Zároveň by som išla na prechádzku, ale zároveň by som tu rada takto zostala sedieť a čítať morning news. Morning, morning! Oblečiem si tie pruhované šaty, nedám si boty a sadnem si v zahrade na trávu a ak chcete, môžete za mnou prísť. A nechám to zase všetko zájsť do jednotvárnosti, aspoň na chvíľu, ale nie na veľmi dlho, pretože stereotyp čaká vždy za rohom a vyskočí, keď to najmenej čakám. A v tomto bode je človek trochu stratený.
Pôjdem si rezervovať letenku do Anglicka a vyriešiť tú stredu, pretože aj keď mi to miestami príde kind of childish, že máme radi Twilight, nemáme predsa tak pevnú vôľu, aby sme si to mohli nechať ujsť.

Na tom 'Awkward moments define my life' asi niečo bude XD

2009-05-02T21:43:00.003+03:00

Viete, čo je horšie než urobenie blbého dojmu pri zoznámení? Blbé zoznámenie! Ha! Niekedy to s tou spontánnosťou preháňam, nemyslíte? Každopádne: milkshake bol (mali by zvážiť zavedenie ešte menších jarfuls), dort nebol a ani nebol potrebný, keďže ho plne nahradzuje obed v KFC, našla som šaty vyhovojúce mojím požiadavkám, Sigur Rós nemali, ale mali TheGreatEscape s rozkladacím bookletom a záchranným kolesom (!), hrozne som sa zlakla Zhulenca (pred takýmito chvíľami by ma mal vždy niekto varovať, alebo aspoň poťahať za rukáv od trička, alebo čokoľvek, čo by naznačovalo, že mám zostať v pokoji, aj keď si nie som istá, či by to pomohlo), Peša je až moc vysoký (mal byť menší, pretože tak som si to predstavovala XD) a vypije celý (!!!) milkshake. Výročia sú fajn, že? Ďakujem.

We Live This Way

2009-04-30T20:34:00.002+03:00

V rámci hodiny biológie a vzdelávacieho procesu v oblasti pitiev nebohých zvierat (-"A prečo nepitveme ľudí? Ja by som mohol poskytnúť mŕtveho dedečka.") sme analyzovali (áno, takto to znie viac formálne) rybu (fotodokumentácia tu - konkrétne na tejto fotke vyzerá ešte docela... živo). Ničmenej, to nebolo to, o čom som chcela rozprávať. Poznáte to, ako vám nejaký bezohľadný extrovert stále rozpráva o niečom, s čím absolútne súhlasíte, ale nemáte odvahu to povedať nahlas, ale on nemá problém rozprávať o tom celé štyri hodiny, čo je neopodstatnené a nepotrebné, a preto sa vám to po čase začne hnusiť? Áno? Fajn. Tak. Barack Obama je 100 dní vo svojej funkcii. Profesor chémie sa zcela neoprávnene domnieva, že beriem drogy, ten A. Burgess a vôbec všetci, ktorých knihy som čítala, by sa mali nad sebou zamyslieť.
Možno sa zase vrátim k Nickovi Caveovi a pozvem vás všetkých na muffiny, tie z prášku sú fakt dobré, keď do nich dáte džem.
NIEKEDY SÚ PROSTE CHVÍLE VYŽADUJÚCE SI CAPSLOCK.

You could drink up the entire ocean, but we'll still find someone to be everything we know that you will never be.

2009-04-27T21:50:00.002+03:00

Myslite si čo chcete, ale keby ten štvrták nenosil vo vlasoch šatku, bol by vyšší a nechal si trochu narásť vlasy vyzeral by ako filmový Jacob. Tiež by som chcela najlepšiu kamarátku. Nie tam, ale tu. Už ma to takto nebaví byť v škole, stáva sa zo mňa zásadový introvert. Možno aj tú moju zásadovosť začnem tlačiť do úplného rohu introvertnosti, alebo skôr ju tam tak pomaly strkať. Možno jeho slečna fakt týra šteňatá, alebo prinajmenšom ich nemá rada, možno v skutočnosti spolu nie sú tak šťastní; netvrdím, že so mnou by bol šťastný, tvrdím, že nie každý má ideálny vzťah. Zrejme začnem čítať knihy, ktoré som pôvodne chcela nechať v poslednej poličke, možno príde, dá mi bear hug, a bude ľahké uveriť, že môžeme vytvoriť naozajstný vzťah. A možno nie.
Nemám peniaze na sobotu, Vy áno?

Písať je dobré, ale dobre písať je ešte lepšie.

2009-04-25T22:43:00.000+03:00

K celému dotvoreniu rannej atmosféry krajiny, o ktorej pochybujem, že tam vychádza Slnko (bolo 5am in the morning!), mi chýbal už len pocit, že niekoho postrádate takým tým spôsobom, že si neuvedomujete zjavnú príčinu. Prídete na eh, lets call it konferencia, prejdete zvláštnou kontrolou Vašich osobných údajov, obdržíte veľmi obskúrne lístky na obed, číslo Vašej izby je dva a Vy si myslíte, že žiadny výrazny zvrat už nenastane. Nemyslite si, že som si to vybrala ja. Ako úvod bola tlačová konferencia zameraná na tému politika t.j. aktuálne dianie vo svete, kríza, postoj Slovenska ku Kosovu, Afganistan, tlačový zákon a blah blah koho to zaujíma, každý aj tak čaká na nejakú pointu. Alebo na puzzlu.

1. stratiť sa v dave ľudí mi nerobí žiadny problém
2. nezačnem pozerať komerčnú televíziu len preto, že sa na mňa redaktor večerných správ usmieval
3. v súvislosti s bodom č. 2 nechcem už nikdy počuť vtipy o piškótoch alebo akékoľvek iné vtipy
4. profesorka katedry žurnalistiky a masmediálnej komunikácie na Univerzite Komenského bola príliš stručná. Príliš zaujatá. Príliš vševedúca.
5. definovali sme pojem pomalá Orwellovská smrť a následne ho použili v kontexte
6. nechcela by som pracovať v kníhkupectve a mať tak zúfalo úzky prehľad o knihách
7. v blízkej dobe si musím kúpiť S. Becketta
8. vždy som vedela, že keď sa raz budem rozprávať s ministrom zahraničných vecí, nebudem sa ho pýtať blbé otázky; čo ma privádza k premýšlaniu, či sa aj normálne tvárim tak fascinovano
9. Make Love Not Price War-badge by som nikdy nenosila
10. nenávidím ovocné čaje
11. mám rada Jeho
12. zaspala som pri Sigur Rós
13. MILKSHAKE!

Mami. Prines prášky. Lindie. Vem bratrovu pistol.

-"Myslím, že tá cover je absolútne awesome." -"A ktorá nie je?"

2009-04-23T23:37:00.008+03:00

Hah, tak "novinárska súťaž", že vraj. S prednáškami o žurnalistike. V knižnici. Ale asi by som zajtra aj tak nič viac impressive nerobila, takže všetci sa tešíme, všetci sme si zbalili posledné zvyšky našej dôstojnosti, šedé obtiahnuté tričká na spanie, peniaze na sort of milkshake a my, loosers, sme si vzali aj Eclipse.
Nikdy som si nemyslela, že sa niekedy tak veľmi budem usilovať o niečo, čo vlastne (after realizing, analyzing...) vôbec nepotrebujem. Tie jeho iniciály ma znepokojujú. Sugescia, asi. Nič lepšie mi momentálne nenapadá. A všetci profesori na našej škole čítajú existenciálnu literatúru. Impressing.

No.

2009-04-21T20:55:00.003+03:00

No message in my mailbox, soon mornings - rise early/ wakey, wakey, news headlines, I'm sitting and holding my black tea, I care about all those flashing glimpses (the short moments you cannot see), I care about your goddamn hairstyle, I care about your carelessness.
shower, cell-list, familiar faces, imagine them painted in red, red colours, milk, sunday, monday, thursday, toys in cereal boxes, pornography, South Atlanta, treatment, suburb, smiles, old memories, you can hardly imagine, you almost think it hadn't happened, bookstore, standing in front of the cinema , todays movie's sold out, diary, escape, skyscraper, weather forecast, Davy Varjak, the worldwide peace, disabled, liberation, end, YOU, YOU, YOU

Breakfast at Tiffany's

2009-04-18T22:35:00.007+03:00

There was once a very lovely, very frightened girl.
She lived alone except for a nameless cat.

(Tak som vždy chcela začať poviedku. Chcela by som vedieť písať, môžete ma to prosím naučiť?)
Všetko, až na zlý dabing. Všetko, až na poľské meno. Prosím, nech bolo poľské. Dokonalosť v tom, ako Paul a Holly nonšalantne kradli v obchode, ako mali len dvadsať dolárov a - oh, pripomenulo mi to Večný svit. Tiež by som chcela do jeho bytu chodiť výhradne cez okno. Má to viaceré výhody (po prvé - nepotrebujete kľúče; po druhé - nie je možnosť, že by Vás daný človek odmietol; po tretie - máte náhradný byt v prípade nečakaných udalostí; po štvrté - máte jedinečnú príležitosť pozerať sa ako spí; a iné). Rozmýšľajte o tom.

Pokojná prázdnota sa pretláča s teplom môjho tela.*

*Áno, kopnite si.

The Joy of a Lifetime

2009-04-18T08:56:00.005+03:00

Úvod prezentácie sa dá začať citátom, rečníckou otázkou, alebo... alebo si zvolíš nejaký iný spôsob. Takže ja som si zvolila nejaký iný spôsob. Splietla som si usb port s portom pre internet, omylom som vypojila data projektor a miesto toho, aby som sa snažila prísť na to, prečo mi to nejde, som sa začala smiať na svojej neschopnosti. Entuziastický učiteľ ma bavil, bavil ma jeho úsmev a možno som to potrebovala. Keby ste tam boli, nedovolili by ste Filipovi, aby ma fotil, však nie? Na disku C mám nedostatok miesta. Nemám rada, keď ma niekto poučuje, nemám rada, keď mi niekto vnucuje vlastný názor bez zjavného dôvodu a myslí si, že je objektívny (Jediné, čo je objektívne je subjektivita), mám rada lízatka, ktoré som, keď som bola malá, vždy hrýzla namiesto lízania. Nestihli mi dorásť vlasy, necítim chuť minulého leta, zakryjem okná s Think of England, vyplním ním kľúčové dierky, a rozlejem ho po podlahe s neviditeľnou nevinnosťou. Neodmalovala som si včera oči, to je tým, že na to nie som zvyknutá. A zmeškala som ďalšie lietadlo. Išlo niekam... do Nemecka, ale netuším, ktoré mesto. Nestihla som sa rozlúčiť. Keby som si ľahla na zem, asi by som dokázala zaspať s telefónom v ruke. S telefónom na dlhej špirálovej šnúre a on by sa už neozval, pretože nemal predsa žiadny dôvod. Sníval sa mi nechutný sen, zobudila som sa a zakaždým keď som zaspala, opakoval sa. Až si jedného dňa namiesto snívania budem v hlave premietať film s drogovým podtextom, tak by ma to snáď ani neprekvapilo. Môžem upnúť svoju myseľ na Tvoje Áno a Tvoje Nie.